Ruská federácia
Štátny znak Ruskej federácie Štátna zástava
ZÁKLADNÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU
k 30. septembru 2009
1. Oficiálny názov krajiny:
a) miestny názov (v latinke) b) anglický názov c) slovenský názov
Rossijskaja Federacija Russian Federation Ruská federácia
Hlavné mesto:
a) miestny názov (v latinke) b) anglicky názov c) slovenský názov
Moskva Moscow Moskva
Počet obyvateľov:
Ruská federácia: 141,9 mil. k 01. 01. 2009 (Rosstat)
Moskva: 12,45 mil. (posledné sčítanie)
Rozloha (km2): 17 075 400 km2
Úradný rokovací jazyk: ruský
Na území krajov, oblastí a autonómnych okruhoch sú úradnými jazykmi aj národné jazyky, pokiaľ je to stanovené v ich Ústave. Okrem ruštiny patrí medzi najpoužívanejšie jazyky tatarský (3%) a ukrajinský (1%).
Mena: rubeľ (Rub.) http://www.cbr.ru/eng/
Výmenný kurz: 1USD = 30,01 RUB (30. 09. 2009)
1Euro = 43,87 RUB (30. 09. 2009)
Demografické údaje a krátka história: V demografickom vývoji Ruskej federácie sa počet obyvateľov znížil o 423,4 tis. osôb, čím došlo k spomaleniu tempa prirodzeného úbytku obyvateľstva. Prirodzené zníženie počtu obyvateľov kompenzoval mierny migračný prírastok.
Národnostné zloženie: Rusi 79,8 %, Tatari 3,8 %, Ukrajinci 2 %, Čuvaši 1,1 %, Baškiri 1,2 %, Čečenci 0,9%, Arméni 0,8%, a približne 140 malých národov a národností.
Náboženské zloženie:Pravoslávny – 16,3%,Moslimovia – 10%,Katolíci – 0,9%,Protestanti – 0,8%,Judaisti – 0,4%, Ostatní, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženskému vyznaniu – 72,4% obyvateľov.
Historický vývoj:
8. - 9. storočie n.l. vznik Kyjevskej Rusi
14. storočie vzniká Veľké kniežatstvo moskovské
17. storočie k Rusku pripojená časť od Uralu až po Tichý oceán
1613-1917 Cárske Rusko pod vedením cárskeho rodu Romanovcov
07. 11. 1917 VOSR a vytvorenie RFSR, neskôr RSFSR
30. 12. 1922 ZSSR
22.06.1941 - 09. 05.1945 Veľká vlastenecká vojna
1991 Rozpad ZSSR a vytvorenie Ruskej federácie
Vzájomné vzťahy sa začali intenzívne rozvíjať po ukončení druhej svetovej vojny. Boli budované na ideologickom princípe v období socializmu. Obchodné vzťahy boli ovplyvnené predovšetkým vytvorením RVHP, ktoré presadzovalo vtedajšiu ”medzinárodnú deľbu práce”. Zásadný obrat vo vzájomných vzťahoch nastal po rozpade ZSSR v roku 1991 a následnej ekonomickej kríze v krajine, kedy boli vzájomné obchodné vzťahy paralyzované a vzájomný obchod pozastavený. Zmeny v štruktúre výroby v Ruskej Federácii a Slovenskej republike mali za následok úplnú zmenu vzájomných obchodných vzťahov, k tomu prispel aj rozpad RVHP, čím sa narušili stabilné výrobné cykly. Po vzniku SR v roku 1993 sa začali budovať nové vzájomné obchodno-politické vzťahy a stabilizácia ekonomickej situácie v RF umožnila rozvoj vzájomného obchodu. Tento stav pretrvával do októbra 1998. Náhla zmena ekonomického smeru vlády RF a neschopnosť splácať zahraničný dlh sa odrazila v prudkej devalvácii rubľa voči konvertibilným menám. V tomto období taktiež došlo k zmene vo vzájomnom obchode a vývoz zo SR do RF sa znížil viac ako o polovicu. V priebehu rokov 1999-2001 dochádza k stabilizácii situácie, nielen ekonomickej ale aj politickej, čo sa pozitívne odráža na solventnosti ruských odberateľov. V rokoch 2001 – 2008 dochádza postupnému zintenzívneniu vzájomnej obchodnej výmeny a predovšetkým obojstranným zvyšovaním exportu tovarov medzi SR a RF. Nástupom finančnej a ekonomickej krízy koncom roku 2008 dochádza k znižovaniu exportných možností medzi oboma krajinami, čo zotrváva aj po súčasnosť.
http://www.mos.ru, http://www.ln.mid.ru
Štátna duma RF:
Štátna duma RF má k 31. marcu 2008 nasledovný počet poslancov (http://www.duma.gov.ru/
„Jednotné Rusko“ 315 poslancov
„Komunistická strana Ruskej federácie“ 56 poslancov
„Liberálno-demokratická Strana Ruska“ 39 poslancov
„Spravodlivé Rusko:Vlasť/Dôchodcovia/Život“ 38 poslancov
Administratívny a politický systém: Federatívna mnohonárodnostná republika.
Prijatie do Ruskej federácie alebo vytvorenie v jej rámci nového subjektu upravuje federálny ústavný zákon.
Federatívne usporiadanie tvorí 83 subjektov:
21 republík:
Republika: Adygeja, Altajská, Baškirská, Burjatská, Čečenská, Čuvašská, Dagestan, Chakasia, Ingušská, Kabardino-Balkarská, Kalmykská, Karačaevo-Čerkesská, Karélia, Komi, Marij El, Mardovia, Sacha(Jakutia), Severné Osetsko, Tatarstan, Tuva, Udmurtská.
46 oblastí: Oblasť: Amurská, Archangeľská, Astrachanská, Belgorodská, Brjanská, Čeljabinská, Ivanovská,Irkutská, Jaroslavská, Kaliningradská, Kalužská, Kemerovská, Kirovská, Kostromská, Kurganská, Kurská, Leningradská, Lipecká, Magadanská, Moskovská, Murmanská, Nižogorodská, Novgorodská, Novosibirská, Omská, Orenburgská, Orlovská, Penzenská, Pskovská, Rostovská, Riazanská, Samarská, Saratovská, Sachalinská, Sverdlovská, Smolenská, Tambovská, Tverská, Tomská, Tulská, Ťumenská, Uľjanovská, Vladimírska, Vologogradská, Vologodská, Voronežská.
Deväť krajov: Kraj: Altajský, Chabarovský, Kamčatský, Krasnodarský, Krasnojakský, Permský, Primorský, Stavropoľský, Zabalkajský.
Jedna autonómna oblasť: Jevrejská (Židovská) autonómna oblasť
Štyri autonómne okruhy:
Autonómny okruh: Nenecký, Chanty-Mansijský – Jugra, Čukotský, Jamalo - Nenecký.
Dve mestá federálneho významu: Moskva, Sankt-Peterburg.
Na základe Nariadenia prezidenta RF č. 849 z 13.5.2000 bola Ruská Federácia rozdelená do sedem federálnych okruhov:
Centrálny federálny okruh:
Belgorodská oblasť, Brjanská oblasť, Vladimírska oblasť, Voronežská oblasť, Ivanovská oblasť, Kalužská oblasť, Kostromská oblasť, Kurská oblasť, Lipecká oblasť, Moskovská oblasť, Orlovská oblasť, Rjazanská oblasť, Smolenská oblasť, Tambovská oblasť, Tverská oblasť, Tulská oblasť, Jaroslavská oblasť, mesto Moskva.
Administratívne centrum - Moskva.
Severozápadný federálny okruh:
Republika Karélia, Republika Komi, Archangeľská oblasť, Vologodská oblasť, Kaliningradská oblasť, Leningradská oblasť, Murmanská oblasť, Novgorodská oblasť, Pskovská oblasť, Nenecký autonómny okruh, mesto Sankt Peterburg.
Administratívne centrum - Sankt Peterburg.
Južný federálny okruh:
Republika Adygeja, Dagestanská republika, Ingušská republika, Kabardinsko-Balkarská republika, Kalmycká republika, Karačajevsko-Čerkeská republika, Severo-Osetinská republika, Čečenská republika, Krasnodarský kraj, Stavropolský kraj, Astrachanská oblasť, Volgogradská oblasť, Rostovská oblasť.
Administratívne centrum - Rostov na Done.
Povolžský federálny okruh:
Baškirská republika (Baškortostan), Marijská republika (Marij El), Republika Mardovia, Tatarská republika (Tatarstan), Udmurdská republika, Čuvašská republika, Kirovská oblasť, Nižegorodská oblasť, Orenburgská oblasť, Penzenská oblasť, Permská oblasť, Samarská oblasť, Saratovská oblasť, Uljanovská oblasť, Republika Komi.
Administratívne centrum - Nižný Novgorod.
Uralský federálny okruh:
Kurganská oblasť, Sverdlovská oblasť, Ťumenská oblasť, Čeljabinská oblasť, Chantsko-mansijský autonómny okruh, Jamalsko-Nenecký autonómny okruh.
Administratívne centrum - Jekaterinburg.
Sibírsky federálny okruh:
Altajská republika, Burjatská republika, Republika Tuva, Republika Chakasia, Altajský kraj, Krasnojarský kraj, Irkutská oblasť, Kemerovská oblasť, Novosibírska oblasť, Omská oblasť, Tomská oblasť.
Administratívne centrum - Novosibirsk.
Federálny okruh Ďaleký východ:
Republika Sacha (Jakutsko), Prímorský kraj, Chabarovský kraj, Amurská oblasť, Kamčatská oblasť, Magadanská oblasť, Sachalinská oblasť, Židovská autonómna oblasť, Čukotský autonómny okruh. Administratívne centrum – Chabarovsk.
Ďalšie veľké mestá: Sankt Peterburg – 4,6 mil., Novosibirsk – 1,4 mil., Nižnij Novgorod – 1,3 mil., Jekaterinburg – 1,3 mil., Samara – 1,1 mil., Omsk – 1,1 mil., Čeljabinsk – 1,1 mil., Kazaň – 1,1 mil., Ufa – 1,1 mil., Rostov na Done – 1 mil., Krasnojarsk – 1 mil. ,Volgograd – 1 mil. obyvateľov.
1. Severozápadná oblasť
Poloha: rozlohou pomerne malá oblasť s veľmi priaznivou ekonomicko-geografickou polohou(je blízko západných hraníc, má prístup k Baltskému moru a pod.);
Prírodné zdroje: má relatívne málo zdrojov, hlavne bauxit, bridlice, fosforidy, rašelina;
Priemysel: chemický a farmaceutický, hutníctvo farebných kovov, výroba hliníku;
Iné odvetvia: stavba lodí, energetické a elektrotechnické strojárenstvo, výroba obrábacích strojov a prístrojov, výroba traktorov a železničných vozňov.
Ekonomické centrum oblasti: aglomerácie St. Peterburg;
2. Severná oblasť
Poloha: rozlohou najväčšia oblasť so zložitými a extrémnymi prírodnými podmienkami; najvýhodnejšiu polohu majú západná a juhozápadná časť, ktoré majú prístup k dôležitým morským cestám a k Murmansku- nezamŕzajúci prístav;
Prírodné zdroje: čierne uhlie, ropa, plyn, rudy- železné, niklové, medené, hliníkové; oblasť má mnoho lesov a dostatok vodných zdrojov;
Priemysel: hutníctvo železa a farebných kovov, tavenie hliníku, lesný a drevospracujúci priemysel;
Iné odvetvia: strojárenstvo, rybárstvo (Murmansk), stavba a oprava lodí;
Ekonomické centrum oblasti: Archangelsk, Murmansk a Vologda;
3.Centrálna oblasť
Poloha: historické centrum Ruska, počtom obyvateľov najväčšia oblasť, má výhodnú ekonomicko-geografickú polohu;
Prírodné zdroje: na prírodné zdroje chudobná oblasť;
Priemysel: rádioelektronika, výroba obrábacích strojov a prístrojov, elektrotechnické strojárenstvo, výroba výpočtovej techniky, výroba automobilov, traktorov a vagónov, zariadenia pre textilný priemysel, výroba lokomotív, lietadiel, hutníctvo železa a farebných kovov, lesný a drevospracujúci priemysel;
Iné odvetvia: chemický, ľahký a polygrafický priemysel;
Ekonomické centrum oblasti: hlavné mesto Moskva.
4. Centrálna černozemská oblasť
Poloha: priemyselne agrárna oblasť, homogénna svojimi prírodnými podmienkami;
Prírodné zdroje: železná ruda
Priemysel: ťažba a úprava železných rúd, úplný cyklus hutníctva železa, všetky druhy strojárenstva;
Iné odvetvia: chemický a potravinársky priemysel, výroba obrábacích strojov a lietadiel, energetické a presné strojárenstvo, výroba prístrojov;
Ekonomické centrum oblasti: Kursk, Lipeck, Voronež, Tambov, Belgorod, Čerepovec;
Poľnohospodárstvo: výroba rôznej poľnohospodárskej produkcie (pšenica, cukrovka, slnečnica, kukurica), chov dobytka a prasiat;
5. Volgo-vjatská oblasť
Poloha: priemyselná oblasť; kontrast prírodných podmienok; koncentrácia ekonomického potenciálu oblasti v aglomerácii Nižného Novgorodu;
Prírodné zdroje: oblasť je bohatá na lesné a vodné zdroje ale nemá suroviny ani palivo;
Priemysel: strojárenstvo, stavba lodí, výroba obrábacích strojov, elektrotechnika, osvetlovacia technika, lesný priemysel;
Iné odvetvia: chemický a petrochemický priemysel, chémia dreva;
Ekonomické centrum oblasti: Nižný Novgorod, priemyselným potenciálom tretie miesto v Rusku, Vjatka, Sarjansk, Volžsk;
6. Oblasť Povolžia
Poloha: jedna z popredných agrárnych oblastí Ruska; územie sa tiahne okolo rieky Volgy, prechod od lesov až po polopúšte, rôznorodé agroklimatické podmienky; oblasť pretína mnoho dopravných ciest a plynovodov, leží blízko centra, Donobasu a Uralu, je otvorený ku Kaspickému bazénu, čo umožňuje spojenie s Zakavkazkom a Strednou Áziou;
Prírodné zdroje: zásoby palív (ropa, plyn, bridlice), hydroenergetické zdroje, chemické suroviny (síra, kuchynská soľ), agroklimatické zdroje;
Priemysel: hydroelektrotechnika, ťažba a spracovanie ropy a zemného plynu, chemický priemysel;
Iné odvetvia: všetky druhy strojárenstva, vrátane výroby automobilov, obrábacie stroje, stavba lodí a lietadiel, rybársky priemysel;
Ekonomické centrum oblasti: Volgograd, Togliatti, Samara, Penza, Astrachaň, Saratov;
Poľnohospodárstvo: jedna z obilníc Ruska(pšenica, slnečnica, horčica, zelenina, ovocie, chov dobytku na mlieko, chov oviec na vlnu;
7. Severokavkazká oblasť
Poloha: oblasť s veľmi kontrastnou prírodou (hory - roviny), charakteristickým rysom obyvateľstva je mnohonárodnosť; oblasť sa vyznačuje širokým profilom; je vedúcou oblasťou v úrovni kúpeľníctva a cestovného ruchu (horské a černomorské kúpele, Kavkazké Minerálne vody);
Prírodné zdroje: sú veľmi rôznorodé: palivové (ropa, plyn, čierne uhlie), rudy farebných kovov, akroklimatické zdroje, suroviny pre priemysel stavebných hmôt;
Priemysel: ťažba ropy a plynu a ich spracovanie, ťažba čierneho uhlia, ťažba a úprava wolframových rúd, priemysel stavebných hmôt, hutníctvo železa;
Iné odvetivia: všetky druhy strojárenstva, zariadenia pre petrochemický priemysel, potravinárstvo, vinárstvo;
Ekonomické centrum oblasti: Rostov na Done, Taganrog, Vladikavkaz, Pjatigorsk, Groznyj, Krasnodar, Stavropol;
Poľnohospodárstvo: obilniny, cukrovka, vinárstvo, zelenina, pestovanie tabaku, chov oviec;
8. Uralská oblasť
Poloha: jedna z historických hutníckych oblastí Ruska; poloha na styku Západnej a Východnej ekonomickej zóny (medzi zdrojmi Sibíra a priemyselne vedeckým potenciálnym Centrom);
Prírodné zdroje: železné rudy a rudy farebných kovov, značné zásoby paliva (ropa, plyn), chemických surovín (draselné soli), drevo;
Priemysel: základné odvetvie ťažkého priemyslu- hutníctvo železa a farebných kovov, ťažba ropy a plynu, draselné soli, dekoračných kameňov a drahokamov, lesný priemysel;
Iné odvetvia: ťažké strojárenstvo, výroba ťažobných a hutných zariadení, energetické strojárenstvo, chemický priemysel, výroba umelých hnojív, petrochémia, výroba celulózy a papieru;
Ekonomické centrá oblasti: Nižný Tagil, Neftekamsk, Čeljabinsk, Jekaterinburg, Iževsk, Perm, Ufa;
Poľnohospodárstvo: južná časť oblasti je súčasťou „pšeničného pásu“ Ruskej Federácie.
9. Západosibírska oblasť
Poloha: veľká rovinatá oblasť, susediaca s Uralom, s vodnou cestou po rieke Ob a železničnou magistrálou Tjumen-Omsk-Novosibirsk v južnej časti;
Prírodné zdroje: palivo( ropa, plyn), polymetalické rudy, lesné, vodné zdroje, charakteristické je delenie na tri šírkové zóny: „plynový sever“, „ropný stred“ a „strojárenský a obilný juh“;
Priemysel: ťažba ropy, plynu, plynného kondenzátu, čierneho koksovatelného uhlia, petrochémia, hutníctvo železa, ťažké strojárenstvo, obzvlášť železničné;
Iné odvetvia: chemický priemysel, lesný priemysel;
Ekonomické centrá oblasti: Kemerovo, Omsk, Kuzbas, Barnaul, Novokuzneck, Novoaltajsk, Novosibirsk- najväčšie vedecké stredisko na Sibíri;
Poľnohospodárstvo: Altajský kraj je jedna z najväčších obilných oblastí Ruska, špecializuje sa na pestovanie jarnej pšenice.
10. Východosibírska oblasť
Poloha: rozlohou druhá najväčšia oblasť Ruska s veľmi zložitými klimatickými podmienkami, susedí s Kuzbasom, charakteristická je koncentrácia hospodárstva na juhu a existencia nevyužitého stredu a severu oblasti, najdôležitejšia dopravná cesta po rieke Jenisej spojuje sever a juh oblasti, jasné je delenie na dve podoblasti-Angaro-jenisejskou a Zabajkalskou;
Prírodné zdroje: obrovské zásoby hnedého a čierneho uhlia, železných a farebných kovov, hydroenergetické zdroje, zásoby vysoko kvalitného dreva, grafitu, azbestu, suroviny pre výrobu stavebných materiálov;
Priemysel: elektroenergetika a tepelná energetika, hutníctvo farebných kovov, výroba hliníku, niklu, medi, kobaltu; priemysel chemický, petrochemický a drevochemický, ktoré sú náročné na spotrebu elektrickej energie, ťažké strojárenstvo, výroba dopravných a manipulačných strojov, zariadenia pre výrobu zlata;
Iné odvetvia: drevárenský priemysel, výroba celulózy a papieru, spracovanie dreva;
Ekonomické centrá oblasti: Irkutsk, Angarsk, Krasnojarsk, Bratsk, Norilsk, Ačinsk, Abakan, Usť- Iljimsk;
Poľnohospodárstvo: v malom rozsahu, zamerané na vnútorné potreby oblasti.
11.Oblasť Ďaleký Východ
Poloha: rozlohou je najväčšou oblasťou Ruska, ale najmenej osídlená, má zo všetkých oblastí najdlhšiu morskú hranicu, je veľmi vzdialená od západnej ekonomickej zóny, koncentrácia hospodárstva na juhovýchode ( Pomorie, Sachalin), existencia obrovskej vnútrokontinentálnej podoblasti-Jakutska;
Prírodné zdroje: zásoby farebných kovov, zlata a platiny, čierneho uhlia, diamantov; lesné a hydroenergetických zdrojov, geotermálne pramene, klimatické zdroje;
Priemysel: ťažobný, hutníctvo farebných kovov, stavba a oprava lodí, drevársky;
Iné odvetvia: rybárstvo a spracovanie rýb;
Ekonomické centrá oblasti: Vladivostok, Nachodka, Chabarovsk, Južno-Sachalinsk, Komsomolsk na Amuru;
Poľnohospodárstvo: v malom rozsahu, zamerané na vnútorné potreby oblasti.
Výkonná moc: Vykonávaná vládou RF, pozostáva z predsedu, podpredsedu a federálnych ministrov. Podpredsedu menuje prezident na základe súhlasu Štátnej dumy.
Federálnych ministrov menuje prezident na návrh predsedu vlády.
(Zvolený za prezidenta RF 2. marca 2008) (www.kremlin.ru)
Zloženie vlády Ruskej federácie (www.government.gov.ru)
Vladimir Vladimirovič Putin
Predseda vlády RF
Štruktúra výkonných federálnych orgánov štátu:
I. Federálne ministerstvá, federálne služby a federálne agentúry, v kompetencii prezidenta RF, federálne služby a federálne agentúry, podliehajúce týmto federálnym ministerstvám:Ministerstvo pre záležitosti civilnej obrany, mimoriadnych situácií a likvidácií následkov živelných pohrôm (www.mchs.gov.ru)
1. Ministerstvo zahraničných vecí (www.mid.ru)
2. Ministerstvo spravodlivosti (www.minjust.ru) (Federálna služba výkonu trestu, Federálna registračná služba, Federálna služba súdnych výkonov)
3. Ministerstvo obrany (www.mil.ru) (FS pre vojensko-technickú spoluprácu, FS vojenských objednávok, FS pre technickú a exportnú kontrolu, Federálna agentúra špeciálnej výstavby)
4. Ministerstvo vnútra (www.mvd.ru) (Federálna migračná služba)
5. Štátna federálna služba RF (federálna služba) (www.gfs.ru)
6. Služba zahraničnej rozviedky RF (federálna služba) (www.svr.gov.ru)
7. Federálna služba bezpečnosti RF (federálna služba) (www.fsb.ru)
8. Federálna služba RF na kontrolu obehu narkotík (federálna služba) (Nariadenie Prezidenta RF z 28.07.2004, č.976) (www.gnk.gov.ru)
9. Federálna služba ochrany RF (federálna služba) (nie je internetová stránka)
10. Hlavná správa špeciálnych programov Prezidenta RF (federálna služba) (nie je internetová stránka)
11. Správa úradu Prezidenta RF (federálna služba) (www.udprf.ru).
II. Federálne ministerstvá, v kompetencii vlády Ruskej federácie, federálne služby a federálne agentúry, podliehajúce týmto ministerstvám:
1. Federálna protimonopolná služba (www.fas.gov.ru)
2. Federálna služba pre tarify (sadzby) (www.fstrf.ru)
3. Federálna služba pre hydrometeorológiu a monitoring prírodného prostredia (www.meteorf.ru)
4. Federálna služba štátnej štatistiky (www.gks.ru)
5. Federálna služba pre finančný trh (www.fcsm.ru)
6. Federálna služba pre ekológiu, technologický a atómový dozor (www.gan.ru)
7. Federálna agentúra pre atómovú energiu (www.minatom.ru) Sergej Vladilenovič Kirienko, predseda od 15.11.2005
8. Federálna kozmická agentúra (www.federalspace.ru)
9. Federálna agentúra pre turistiku (zriadené Nariadením Prezidenta RF z 18.11.2004, č.1453) (www.russiatourism.ru)
10. Federálna agentúra pre telovýchovu a šport (zriadené Nariadením Prezidenta RF z 18.11.2004, č.1453) (www.rossport.ru).
Zákonodarný orgán: dvojkomorové Federálne zhromaždenie: Rada federácie a Štátna duma.
Rada federácie (www.council.gov.ru ):
Predseda Rady federácie: Sergej Michajlovič M i r o n o v (od 15.1.2003, znovuzvolený v marci 2007).
Každý subjekt RF zastupujú dvaja zástupcovia – podľa Ústavy RF jeden má predstavovať zastupiteľský a druhý výkonný orgán štátnej moci subjektu RF.
Snemovňa sa skladá zo 178 predstaviteľov subjektov Ruskej federácie.
Členom Rady federácie môže byť zvolený občan Ruskej federácie od dovŕšenia 30 rokov, v súlade s Ústavou Ruskej federácie – práva voliť a byť volený v orgánoch štátu.
Zasadnutia Rady federácie sú najmenej 2x do mesiaca. Sú základnou formou práce Rady federácie a prebiehajú rozdielne od zasadnutí Štátnej dumy.
Rada federácie volí zo svojich členov predsedu Rady federácie, jeho prvého podpredsedu a podpredsedov, ktorí vedú zasadnutia a zaoberajú sa vnútorným poriadkom Rady federácie.
Výbory a stále komisie Rady federácie sú činnými orgánmi Rady federácie. Člen Rady federácie môže byť členom len jedného výboru Rady federácie. Zloženie Rady federácie - výborov odobruje snemovňa.
Predseda štátnej dumy: Boris Vjačeslavovič G r y z l o v.
Štátna duma RF má 448 poslancov, rieši otázky týkajúce sa jej vedenia zodpovedajúce Ústave Ruskej federácii, federálnymi ústavnými zákonmi a federálnym zákonom.
Činnosť Štátnej dumy RF je určené Ústavou RF, federálnymi ústavnými zákonmi, federálnym zákonom a rokovacím poriadkom.
Poslanci Štátnej dumy RF pracujú na profesionálnom základe a môžu byť v štátnej službe, zaoberať sa inou platenou činnosťou, okrem učiteľskej, vedeckej a inej tvorivej činnosti.
Prezident RF (www.kremlin.ru):
Dmitrij Anatolievič Medvedev , narodený 14. septembra 1965 v Leningrade. S októbra 2003- vedúci Administrácie prezidenta RF. V novembri 2005 vymenovaný za prvého zástupcu predsedu vlády RF. Dňa 2.marca 2008 zvolený za prezidenta Ruskej federácii. Štatút prezidenta Ruskej federácie je určený v IV. hlave Ústavy.
Prezident je hlavou štátu, zárukou Ústavy - práva a slobôd človeka a občana.
Prijíma opatrenia na ochranu suverenity RF, jej nezávislosti a štátnej celistvosti, zabezpečuje koordináciu a spoluprácu orgánov štátnej moci.
Určuje základné smery vnútornej aj zahraničnej politiky.
Prezident rieši otázky obyvateľstva RF, vyznamenáva (odmeňuje) štátnymi vyznamenaniami, udeľuje milosť.
Vnútropolitická situácia v RF:
Súčasnú vnútropolitickú situáciu v RF možno charakterizovať ako stabilizovanú, čo potvrdili aj výsledky parlamentných (december 2007) a prezidentských (marec 2008) volieb. V parlamentných voľbách získala strana Jednotné Rusko (Jedinaja Rossija), vedená V. V. Putinom, ústavnú väčšinu (314 zo 450 mandátov). Liberálno-demokratická strana Ruska V. V. Žirinovského a Spravodlivé Rusko lojálne V. V. Putinovi sú taktiež zastúpené v Štátnej dume RF. Hlavnou parlamentnou opozičnou stranou je Komunistická strana RF. Strany mimo parlamentnej opozície, najmä pravicovej orientácie, sú v Rusku prakticky paralyzované. Volebný r. 2008 priniesol v Rusku plynulú zmenu na prezidentskom poste. Výsledky prezidentských volieb nie sú osobitým prekvapením – prezidentom sa stal V. V. Putinom navrhovaný D. A. Medvedev, ktorý profitoval práve z popularity bývalého prezidenta. Prezident V. V. Putin si od príchodu na najvyšší post (r. 2000) udržiaval a po obsadení postu predsedu vlády (máj 2008) aj naďalej udržiava, iniciatívu takmer vo všetkých oblastiach, pri zachovaní dlhodobo vysokej popularity. Počas obidvoch funkčných období (2000-4; 2004-8) si V. V. Putin upevňoval vedúce postavenie prostredníctvom vytvárania vnútropolitickej stability, posilňovania postavenia RF na medzinárodnej scéne a výrazných hospodárskych úspechov. K týmto významne prispeli vysoké svetové ceny ropy a rast záujmu zahraničných investorov o Rusko, čo sa odrazilo na raste HDP a reálnych príjmov obyvateľstva. Za najvýznamnejší aspekt prezidentského pôsobenia V. V. Putina sa však považuje vytvorenie vnútropolitickej stability. Reforma politického systému RF znamenala právo prezidenta navrhovať gubernátorov na schválenie parlamentmi subjektov federácie, zrušenie 1-mandátových volebných okruhov, zachovanie len kandidátok politických strán, a zavedenie Spoločenskej komory RF. Po zvolení D. A. Medvedeva za prezidenta v marci
Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch:
RF je členom medzinárodných ekonomických organizácií a združení: OSN, UNSTAD /Konferencia OSN v oblasti obchodu a rozvoja/, EEK/OSN /Európskej ekonomickej komisie OSN/, ESCAP /Ekonomickej a sociálnej komisie OSN pre ázijské a tichooceánske krajiny/, IBRD /Medzinárodná banka pre rekonštrukciu a rozvoj/,
RF je zároveň i členom politických a ekonomických regionálnych organizácií: OBSE /Organizácia bezpečnosti a spolupráce v Európe/, Rady Európy, EUREKA /celoeurópska organizácia, napomáhajúca rozvoju trhovo orientovaných projektov v oblasti výskumu a vývoja vo všetkých sférach progresívnych technológií/,
RF je členom Colnej únie s Bieloruskom, Kazachstanom a Kirgizskom a Euroázijského ekonomického spoločenstva /Euroázijská ekonomická únia/.
WTO
Najdôležitejšie rokovania za posledné obdobie v rámci prístupového procesu pričlenenia sa RF do WTO prebehli dňa 04.04.2009 kedy prezident RF D.A. Medvedev vyhlásil, že „proces vstupu RF do WTO sa nepochopiteľne zadržal“. Takéto vyhlásenie urobil prezident na stretnutí s prezidentkou Čile Mišel Bačelet. „Rokovania o vstupe RF do WTO intenzívne prebiehajú od roka 1995 a je na čase aby sa to vyriešilo“, vyhlásil D.A. Medvedev. RF je pripravená k vstupu do WTO, rovnako proces prijatia RF do WTO sa zdržiava, čo znepokojuje ruských líderov. D.A. Medvedev podčiarkol, že RF je pripravená na vstup do WTO „ale na základe normálnych no nie diskriminačných a ponižujúcich podmienkach“. „Nerobíme žiadnu tragédiu z toho, že tento proces trvá dlho. Za vstup RF do WTO je množstvo krajín, ktoré majú na tomto záujem. Je to vzájomný proces, hlavné aby sa neprevrátil na bez konečnú históriu“, vyhlásil D. A. Medvedev.
O konkrétnych politických signáloch, ktoré majú pomôcť etablovaniu RF vo WTO prezentoval prezident RF D.A. Medvedev na summite v Londýne s americkým prezidentom Baracom Obamom. Vstup RF do WTO môže byť realizovaný aj spoločne s členmi colnej únie(RF, Kazachstan, Bielorusko), ktorá začne fungovať od 01.01.2010.
Vzťahy RF-EÚ
Právne základy vzťahov medzi EÚ a Ruskom upravovala Dohoda o partnerstve a spolupráci z decembri 1997 (Partnership and Cooperation Agreement = PCA; Protokol k PCA o jej rozšírení na 10 nových členov EÚ, vrátane SR, bol podpísaný 27.4.2004). Dopĺňa ju „Spoločná stratégia“ z júna 2003. Politický dialóg EÚ s RF sa uskutočňuje formou pravidelných summitov EÚ-RF, prostredníctvom „Stálej partnerskej rady“ („Permanent Partnership Council“ = PPC) a ďalších stretnutí vo formáte Trojka EÚ – RF na rôznych úrovniach: ministrov, veľvyslancov, politických riaditeľov a expertov.
Výsledkom summitu EÚ-RF v máji 2003 (Sankt Peterburg) bola dohoda o posilnení spolupráce vytvorením 4 spoločných priestorov (4CS) v oblastiach ekonomiky; slobody, vnútornej bezpečnosti a spravodlivosti; vonkajšej bezpečnosti a výskumu, vzdelávania a kultúry. Súbor konkrétnych „cestovných máp“ pre spoluprácu v každom zo 4CS sa podarilo odsúhlasiť na summite v Moskve v máji 2005. Práve realizácia „cestovných máp“ 4 spoločných priestorov bola ústrednou oblasťou spolupráce RF s EÚ v r. 2008. Ku koncu roka sa realizovalo 15 dialógov. V r. 2008 sa uskutočnili 2 stretnutia na najvyššej úrovni (Chanty-Mansijsk a Nice), zasadnutia PPC a ďalšie podujatia, ktoré umožnili zabezpečiť pozitívnu dynamiku spolupráce s EÚ.
Diskusia na politickej úrovni bola ovplyvnená pozíciou niektorých členských krajín EÚ a dynamika spolupráce RF s EÚ ustupovala tempu spolupráce s jednotlivými členskými krajinami. Predmetnú situáciu odzrkadľoval aj proces prípravy novej základnej dohody medzi RF a EÚ, začiatok rokovaní o ktorej sa odkladal v priebehu 1,5 roka a v r. 2008 sa uskutočnili len 2 kolá rokovaní. Udalosti na Kaukaze hodnotí RF ako určitú „previerku pevnosti“ vzájomných vzťahov RF a EÚ. Spoločné hľadanie možností riešenia situácie, v ktorom osobitnú úlohu zohralo francúzske predsedníctvo, primälo RF a EÚ - podľa MZV RF - k aktivizácii pragmatickej spolupráce.
Vzájomné vzťahy bude testovať aj nová iniciatíva EÚ Východné partnerstvo, ktorú RF považuje za konkurenčný projekt v oblasti svojho blízkeho zahraničia a záujmovej sféry. Ruská zahraničná politika preto bude venovať iniciatíve zvýšenú pozornosť a s najväčšou pravdepodobnosťou podnikne kroky, ktoré budú výzvou pre EÚ a Východné partnerstvo.
Pozitívnym momentom pre zintenzívnenie politického dialógu bolo obnovenie rokovaní na úrovni vlády RF a EK, ktoré sa po viac ako dvojročnej prestávke uskutočnilo začiatkom februára 2009. Po snahách o útlm vo vzťahoch medzi RF a EÚ z leta minulého roku, predmetné rokovania naopak predstavujú pozitívny dodatočný impulz intenzite vzájomnej spolupráce. Napriek tomu, že Moskva v súčasnosti dáva prednosť bilaterálnej spolupráci s európskymi partnermi, kvôli jej väčšej efektivite, v perspektíve predmetný formát môže byť účinným mechanizmom kooperácie. Na strane EÚ, ako aj na ruskej strane, je zdôrazňované, že jediná prijateľná perspektíva vzájomnej spolupráce RF s EÚ je rozvoj dobrých vzťahov. Z kontaktov na najvyššej úrovni zaznieva jednoznačná potreba viesť strategický dialóg a nestrácať čas s otázkami, ktoré nemajú strategický charakter.
Rokovania o novej post-PCA dohode boli v auguste r. 2008, v dôsledku gruzínskej krízy, odložené a v novembri 2008 boli, po komplexnom prehodnotení vzťahov, obnovené. Obe strany majú odlišné predstavy o charaktere novej dohody. Zatiaľ čo RF preferuje voľný text dohody, EÚ sa zasadzuje za komplexnú a záväznú dohodu. Najväčšie problémy v rokovaniach možno očakávať najmä v oblasti obchodu, ktorá je priamo prepojená na perspektívu členstva RF vo WTO. Určité rozpaky na strane EÚ vyvolali vyjadrenia ruských vyjednávačov, že obe strany nezdieľajú rovnaké hodnoty. Doterajší priebeh rokovaní o novej post-PCA bude prehodnotený na najbližšom summite EÚ-RF (21.-22.5.2009).
Vzájomná kooperácia sa rozvíja aj v i. oblastiach. Z oboch strán je vysoko hodnotená spolupráca v oblasti využitia potenciálu medzi RF a EÚ vo sfére krízového manažmentu. V uplynulom roku bola dosiahnutá dohoda o vyslaní vrtuľníkov RF do Čadu a Stredoafrickej republiky na podporu mierovej operácie realizovanej EÚ.
EÚ je hlavným zahranično-obchodným partnerom RF s ročným obchodným obratom v r. 2008 presahujúcim 300 mld. EUR.
Vzťahy RF-NATO
Väčšina vrcholných ruských predstaviteľov stále vníma NATO optikou studenej vojny. Nie však v zmysle obáv z priamej konfrontácie či vzájomného bezpečnostného ohrozenia, ale obáv z rozširovania záujmových sfér. Rusku prekáža najmä fakt, že NATO sa od konca studenej vojny systematicky rozširuje, ale jeho vnútorná štruktúra sa napriek deklarovanému reformnému úsiliu mení len málo a stále sa v prevažnej miere podobá na tú z čias bipolárneho sveta.
Rusku takisto prekáža vojenská angažovanosť Aliancie v oblastiach, ktoré Rusko považuje za doménu OSN. V prípade Afganistanu sa bezpečnostné záujmy NATO a Ruska v oblasti prakticky zhodujú, Rusko sa však ťažko vyrovnáva s faktom, že operácia v Afganistane je operáciou Aliancie. Napriek tomu, že s obsahovou náplňou operácie Rusko nemá problém, v určitých oblastiach so spojencami dokonca spolupracuje, resp. spoluprácu umožňuje, problémom pre Rusko je mandát operácie. Rusko nemá záruku, že Aliancia nebude do budúcnosti považovať svoje operácie ďaleko od územia svojich členských štátov kdekoľvek na svete - podľa potreby, či aktuálnej geopolitickej situácie - za súčasť svojho poslania. To sa odráža aj v premisách ruského návrhu novej európskej bezpečnostnej dohody, konkrétne v súvislosti s vytvorením jasného systému rozdelenia pôsobnosti regionálnych bezpečnostných štruktúr.
Rusko od NATO požaduje, aby budúce pôsobenie Aliancie bolo teritoriálne predvídateľné vo vymedzenom priestore pôsobnosti. To je pre Rusko podstatnejšie ako samotné rozširovanie sa Aliancie. Aj NATO má svoje stanoviská a požiadavky voči Rusku. Rešpektovať suverenitu NATO na formovanie a presadzovanie svojej politiky „otvorených dverí“ voči ďalším krajinám, formovanie politiky NATO v regióne západného Balkánu, posilňovanie transatlantickej väzby a spolupráce medzi NATO a EÚ. Rešpektovať pozície a záujmy krajín EÚ, že necítia potrebu meniť svoje existujúce partnerstvá a spojenectvá.
Hlavným fórom dialógu a spolupráce medzi NATO a Ruskom aj naďalej zostáva Rada NATO-Rusko (NRC = NATO-Russia Council), ktorá vznikla v máji 2002. Napriek prerušeniu jej práce v dôsledku rusko-gruzínskeho konfliktu začiatkom augusta 2008 a pomerne častým názorovým rozdielom spojencov a Ruska na viaceré témy bezpečnostnej problematiky, je tento orgán v súčasnosti najlepším nástrojom pre pragmatickú komunikáciu a spoluprácu NATO a RF v bezpečnostnej oblasti a v súvislosti s aktuálnymi politicko-bezpečnostnými otázkami.
Napriek prerušeniu formálnych vzťahov aj naďalej pokračovala spolupráca v kľúčových oblastiach spoločného záujmu akými sú protidrogové operácie a boj proti terorizmu. V decembri 2008 rozhodli ministri zahraničných vecí členských krajín NATO o postupnej a fázovitej obnove vzťahov s Ruskom. V marci 2009 rozhodli o obnovení formálnej a praktickej spolupráce v rámci Rady NATO-Rusko. Rada NATO-Rusko sa v súčasnosti skladá z 27 suborgánov, komisií, stálych pracovných skupín, ad hoc pracovných skupín a menej formálnych skupín expertov pracujúcich pod záštitou Rady NATO-Rusko. Situácia vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO sa zhoršila znovu v súvislosti s vyhostením 2 ruských diplomatov začiatkom mája 2009 z Bruselu. Nasledovali kroky RF voči NATO (vyhostenie 2 kanadských diplomatov z infocentra NATO v Moskve a odmietnutie účasti ministra ZV RF S. V. Lavrova na zasadnutí NRC 19.5.2009). Ukazuje sa, že vzťahy medzi RF-NATO sú veľmi krehké a nemajú dostatočné parametre dlhodobej stability.
OECD
Spolupráca Obchodného zastupiteľstva s RF je založená na aktivitách, vyhodnocovaných v dvojročnom intervale v rámci programu obchodných vzťahov s tranzitívnymi ekonomikami.
Na 1036. zasadnutí Rady OECD boli schválené závery zo zasadnutia Laison výboru medzi OECD a RF. Na zasadnutí bol kladne hodnotený ekonomický rast zaznamenaný v posledných troch rokoch v RF, ako aj fiškálna stabilizácia ruskej ekonomiky.
Počas rozhovoru bol zdôraznený prvoradý záujem RF o úspešné ukončenie negociácií týkajúcich sa členstva RF vo WTO. V rozhovore bola pozornosť venovaná tzv. ”Country Programu RF”, ktorý je najrozsiahlejšou aktivitou OECD vo vzťahu k nečlenským krajinám a v rámci ktorého bola publikovaná štúdia OECD pod názvom ”Ekonomický prehľad RF”. Z pripravovaných projektov OECD si zaslúži osobitnú pozornosť príprava štúdie o regulačnej reforme v RF, čím sa Rusko stane prvou nečlenskou krajinou OECD, ktorá bude hodnotená v rámci tohto multidisciplinárneho programu OECD.
APEC
Do APEC vstúpila RF v roku 1997. Zatiaľ nie je vypracovaná konkrétna koncepcia činnosti RF v rámci zoskupenia. Posledná účasť RF /prezident V. Putin/ na summite v Brunei v novembri 2000 sa niesla v duchu bilaterálnych rokovaní a politických vyhlásení. RF podpísala v roku 1998 dohodu o spolupráci medzi Obchodno-priemyselnou komorou RF a Konfederáciou obchodno-priemyselných komôr APEC. Osobitným bodom dohody je vytvorenie Pracovného výboru RF – APEC s cieľom rozvoja dvojstrannej ekonomickej spolupráce a prílivu investícií. RF analyzovala potenciál trhov krajín ázijsko-tichomorského regiónu v oblasti strojno-technickej a vedeckej výroby s perspektívou uzatvorenia regionálnych dvojstranných preferenčných obchodných dohôd s jednotlivými krajinami APEC.
Black Sea Economic Cooperation /BSEC/
Dňa 25. júna 1992 v Istanbule predstavitelia Albánska, Arménska, Azerbajdžanu, Bulharska, Gruzínska, Grécka, Moldavska, Rumunska, RF, Turecka a Ukrajiny podpísali deklaráciu summitu Čiernomorskej ekonomickej spolupráce (BSEC), zameranej na upevnenie integračných procesov čiernomorského regiónu, rozvoj ekonomickej spolupráce, demokracie a trhovej ekonomiky.
Bol vytvorený stály Medzinárodný sekretariát BSEC v Istanbule a Obchodná a rozvojová banka v Salonikoch a Centrum koordinácie výmeny štatistických a ekonomických informácií v Ankare. Štatút pozorovateľa získali: Rakúsko, Egypt, Izrael, Španielsko, Poľsko, Slovenská republika a Tunis.
Euroázijská ekonomická únia /Euroázijské ekonomické spoločenstvo/
Dňa 10. októbra 2000 na summite v Astane prezidenti piatich krajín ”Colného zväzu” (CZ), t. j. Ruskej federácie (V. Putin), Bieloruska (A. Lukašenko), Kazašskej republiky (N. Nazarbajev), Kirgizska (A. Akajev) a Tadžikistanu (E. Rachmonov) podpísali zmluvu o vytvorení ”Euroázijskej ekonomickej únie (EAEU)”.
Tomuto zasadnutiu predchádzalo 6. októbra 2000 v Astane zasadnutie Výboru predsedov vlád – účastníkov Colného zväzu.
Iniciátorom novej únie je prezident Kazašskej republiky N. Nazarbajev, ktorý konštatoval, že vytvorenie EAEU je ďalším krokom k reálnej integrácii, evolučnou transformáciou CZ na principiálne nový model, podobný Európskej únii. Vytvorenie EAEU, podľa jeho slov, vyplýva z päť ročnej činnosti CZ. Spolupráca v obchodno-ekonomickej oblasti dosiahla takú úroveň, že sú už zmenené tarifné a kvantitatívne ohraničenia v zahraničnom obchode, v princípe zavedené jednotné colné sadzby, vo vzťahu k tretím krajinám sa formujú obecné obchodné režimy, začalo sa s vytváraním jednotného colného územia. Za toto obdobie došlo k zblíženiu ekonomickej politiky krajín – účastníkov CZ, sú odsúhlasené opatrenia na liberalizáciu zahranično-ekonomickej činnosti a harmonizáciu normatívno-právnej základne. Zmena charakteru päťročnej ekonomickej spolupráce je vyvolaná potrebou zefektívniť organizačno-právny mechanizmus integrácie. Nová ekonomická organizácia EAEU bude samostatným medzinárodným právnym subjektom, založeným piatimi štátmi s cieľom zabezpečiť efektívnejšie a rýchlejšie zmeny integračných procesov.
Rozhodovacím orgánom EAEU je Medzištátna rada, rieši otázky stratégie, smerovanie a perspektívy rozvoja integrácie. V nej okrem prezidentov štátov budú aj predsedovia vlád. Stálym pracovným orgánom je Integračný výbor a vytvára sa Komisia stálych predstaviteľov. Organizačným zabezpečením činnosti Medzištátnej rady a Integračného výboru sa zaoberá
V novej štruktúre účastnícke krajiny budú predstavené nerovnomerne : Ruská federácia bude mať v pracovnom orgáne – Integračnom výbore zo 100 hlasov 40 %, Bielorusko a Kazachstan po 20 % a Kirgizsko s Tadžikistanom po 10 %.
Je snahou zachovať medzi účastníckymi krajinami EAEU bezvízový režim, a aj takto napomôcť integračným snahám medzi nimi. Pri analýze novovzniknutej štruktúry vzniká otázka, čím je výhodná EAEU pre jednotlivé účastnícke krajiny, pretože navzájom nie sú až tak veľmi od seba závislé. Pozitíva možno zhrnúť do nasledovných bodov :
1.nové združenie môže zabezpečiť svojim účastníkom stabilné obchodné vzťahy pri vzájomnom dobrom poznaní nomenklatúry svojich dovozov i vývozov;
2.združenie môže dať nový impulz priemyselnému rozvoju účastníckych krajín, pri využití existujúcej štruktúry výrobných kapacít a pracovných síl, postupne sa spoločne presadzovať na trhoch ostatných krajín SNŠ;
3.umožní lepšie využiť spoločné dopravné kapacity a ostatnú infraštruktúru,
4.umožní vzájomný rast ekonomík krajín pri lepšom využití prírodných zdrojov a výrobných kapacít na spoločné ciele;
5.prispeje k šetreniu investičných prostriedkov na ďalší rozvoj materiálno-technickej základne účastníckych krajín.
Dňa 15. februára 2001 založili predsedovia centrálnych bánk Bieloruska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizska a RF Výbor koordinácie bankovej politiky na území Euroázijského ekonomického spoločenstva /Eurázijskej ekonomickej únie/. Iniciátorom založenia Výboru koordinácie bankovej politiky bola Národná banka Bieloruska. Predsedovia centrálnych bánk krajín EAEU sa dohodli, že sa budú pravidelne informovať o stave ekonomiky, o finančno-kreditnej a devízovej politike. Zároveň je nevyhnutné v rámci EAEU odsúhlasiť politiku národných /centrálnych/ bánk, pretože krajiny- účastníci EAEU majú záujem vytvoriť jednotný ekonomický priestor, ktorý zabezpečí slobodu presunu obyvateľstva, kapitálu a tovaru. Je preto potrebné unifikovať potreby a prístup k fyzickým osobám štátov, členov EAEU.
SNŠ
Vznikom Spoločenstva nezávislých štátov v decembri 1991 sa začala nová etapa v budovaní systému zahranično-ekonomických vzťahov. V októbri 1994 boli na summite najvyšších predstaviteľov SNŠ prijaté Memorandá ”Základné smery integračného rozvoja SNŠ” a ”Perspektívny plán integračného rozvoja SNŠ”. V októbri 1994 bola podpísaná dohoda o založení Menovej únie.
Dňa 29. marca 1995 prezidenti Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska a RF (”Zväz štyroch”) podpísali Dohodu o prehĺbení integrácie v ekonomickej a humanitárnej oblastiach ,a tým vytvorili predpoklad pre vznik Colnej únie. Predstavitelia ”zväzu štyroch” založili Centrálnoázijský medzinárodný informačný systém (CMITS), zameraný na vytvorenie organizačno-technickej infraštruktúry obchodného priestranstva krajín SNŠ.
Dňa 30. novembra 2001, následne na zasadnutí Rady ministrov a Rady premiérov krajín SNŠ sa uskutočnilo jubilejné zasadnutie Rady prezidentov SNŠ. Hlavným bodom rokovania bolo zhodnotenie a perspektívy SNŠ z pohľadu jeho 10-ročného existovania a posudzovanie bezpečnostných a ekonomických otázok.
Osobitnú vážnosť v tejto súvislosti nadobúda medzištátna prepojenosť v otázkach energetickej politiky a zabezpečenie ochrany záujmov štátov – exportérov zemného plynu. V záujme rozvoja energeticko-palivového potenciálu, koordinácie exportno-importnej a investičnej politiky krajín, zabezpečenia energetickej bezpečnosti, prehĺbenia dlhodobých vzťahov a strategického partnerstva medzi plynárenskými spoločnosťami krajín, prezidenti Republiky Kazachstan, Ruskej federácie, Turkménska a Republiky Uzbekistan považujú za dôležité rozvíjať strategickú spoluprácu na dlhodobom základe.
V roku 2004 bolo podpísaných osem dohôd o spolupráci v oblasti dopravy, energetiky, zdravotnej a sociálnej ochrany, polygrafie, hydrometeorologickej bezpečnosti, prostriedkov masovej informácie, vojensko-technickej spolupráci a koordinácie valutovej činnosti.
Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce: www.economy.gov.ru
Pri podpore exportu RF nemá zatiaľ vytvorený systematický inštitucionálny rámec. Podpora exportu zahŕňa štátnu podporu výstavnej činnosti v rámci spoločných výstav a u špecifických tovarov (potraviny a tovary s vysokou pridanou hodnotou) dotáciu na zníženie úrokových sadzieb pri komerčných úrokoch z bánk.
S cieľom zvýšenia exportného potenciálu RF bolo prijaté nariadenie vlády RF č. 393 zo dňa 30.7.2004 „O režime poskytovania štátnych garancií RF na poskytnutie štátnej podpory exportu priemyselnej výroby“. Bol schválený zoznam priemyselnej výroby, ktorej pri exporte je poskytovaná štátom garantovaní podpora a tiež zoznam krajín, do ktorých je pri exporte priemyselných výrobkov štátom garantovaná podpora poskytovaná.
Európska komisia v decembri 1998 schválila pokračovanie podporného programu EÚ TACIS pre krajiny SNŠ a Pobaltska. Program schválený na roky 1991 –1999 vo výške 3,5 mld. USD bol vyčerpaný a v máji 2003 EK schválila Národný indikatívny program (NIP) na roky 2004-2006. Cieľom programu je hlavne podpora inštitucionálnej, právnej a administratívnej reforme; podpora súkromného sektoru a pomoc ekonomickému rozvoju; podpora zmiernenia sociálnych dopadov reforiem.
http://www.europa.eu.int/comm/external_relations/russia/csp/index04_06.htm
Verejné obstarávanie:
22. apríla 2000 vstúpilo do platnosti nariadenie vlády RF č. 502, ktorým sa stanovuje, že všetky štátne organizácie sú povinné publikovať oznámenia o verejných konkurzoch a ich výsledkoch v bulletine ”Konkursnye torgi”.
”Konkursnye torgi” je informačno-analytický bulletin, ktorý oficiálne vydáva splnomocnený federálny orgán výkonnej moci, ktorý uskutočňuje kontrolu uskutočňovania a koordinácie konkurzov.
V súčasnosti je možné konkurzy a žiadosti kótovania uskutočňovať v režime on-line cez internet. Rozpracovaný systém sa môže uplatňovať pri kúpe tovarov ako napr. lieky, zariadenia, GSM, niektorých služieb a pod.. Systém elektronických nákupov sa nachádza na elektronickej adrese informačno-analytického bulletinu www.bob.ru.
V uvedenom bulletine sa publikujú :
- všetky štátne objednávky na úrovni federálnych, regionálnych a municipiálnych objednávok
- všetky projekty financované z finančných prostriedkov medzinárodných finančných inštitúcií
- konkurzy samostatne hospodáriacich subjektov RF
- zahraničné objednávky, ako aj krajín SNŠ
Adresa:
Konkursnye torgi, 119121 Moskva, Smolenskij bulvar, d. 3/5
Tel.: +7 (495) 741-3020
Fax: +7 (495) 741-3021
E-mail: torgi@fcpf.ru, kt@bob.ru
web stránka: http://www.customs.ru/ru/tenders/tenders/
Pod
Orgány registrácie:
1. Obchodná priemyselná komora Ruskej federácie (www.tpprf.ru)
2. Zväz pre malé a stredné pod
3. Ruský zväz pod
Stručná informácia o orgánoch registrácie:
1. Obchodná priemyselná komora Ruskej federácie
Adresa: 109 012 Moskva, Ul. Iľinka 6
Tel.: +7 495 929 0009
Fax: +7 495 929 0360
e-mail: dios-inform@tpprf.ru
Prezident OPK RF – Jevgenij Maximovič Primakov
Starší viceprezident – Boris Nikolaevič Pastuchov
Viceprezidenti:
Sergej Nikolaevič Katyrin
Georgij Georgievič Petrov
Vladimir Petrovič Straško
Obchodno-priemyselná komora RF predstavuje záujmy pod
Hlavnými úlohami OPK RF sú:
- obhajuje záujmy ruských pod
- vydáva nariadenia, nevyhnutné na stanovenie sociálne orientovanej trhovej ekonomike
- pomáha formovať právnické prostredie a pod
Medzi priority patrí praktická pomoc ruským pod
Teritoriálne OPK napomáhajú všestrannej realizácii ekonomických záujmov desiatok tisíc účastníkom hospodárstva po celej Ruskej federácii.
Má 169 teritoriálnych OPK, 178 zjednotených pod
Pri OPK pôsobí medzinárodný obchodný arbitrážny súd, Námorná arbitrážna komisia.
Podľa druhu odvetí pod
Medzinárodný obchodný arbitrážny súd
adresa: 109 012 Moskva, Ul. Iľinka 6
Žiadosti o informácie na adrese:
Sekretariát MKAC
Ul. Iľinka, d. 5/2
od 9h do 18h bez prestávky
piatok do 16.30
vchod s Birževoj ploščadi
sekretariát: Andrejevič
Námorná arbitrážna komisia
adresa: 103 684 Moskva, Ul. Iľinka 6
tel: +7 495 929 01 77, 929 01 78
fax: +7 495 929 01 53
e-mail: tpprf@tpprf.ru
Tretejskij súd pre riešenie ekonomických sporov
adresa: 109 012 Moskva, Ul. Iľinka 6
tel: +7 495 929 0149
fax: +7 495 929 0189
Akreditácia zahraničných firiem a predĺženie povolení z krajín Západnej a Strednej Európy, USA a Kanady:
Kontaktná informácia: Sergej Borisovič Kulyba
Tel: +7 495 929 02 60
Akreditácia spolupracovníkov predstaviteľstva
Kontaktná informácia: Ľudmila Pimonovna Zjukova
Vybavovanie vstupných formalít do Ruskej Federácie sa pre predstaviteľov zahraničných firiem akreditovaných pri OPK RF začalo dňa 25. augusta 2004.
Kontaktné informácie je možné dostať na tel.č. +7 495 929 00 68, 929 03 81
Vízové otázky pre akreditované zahraničné firmy, pracovníkov zastúpení, rodinných príslušníkov (manžel, manželka a deti do 18 rokov veku) a vedúcich spoločností, prichádzajúcich vykonávať činnosti pre spoločnosti akreditované pri OPK RF.
Kont.inf.: Oľga Michailovna Gladkich
tel. +7 495 929 00 68
Oddelenie akreditácie zahraničných spoločností
riaditeľ odboru – Jurij Nikolajevič Denisenkov
e-mail: denisenkov@tpprf.ru
tel: +7 495 929 02 14, 929 02 22
fax: +7 495 929 01 70
e-mail: daif@tpprf.ru
zástupca riaditeľa odboru – Nikolaj Alexandrovič Kuznecov
tel. +7 495 929 02 21
Partner OPK RF na Slovensku:
SOPK SR
Gorkého 9
816 03 Bratislava
Tel: +421 2 54131 - 228, - 159
E-mail: sokurad@sopk.sk, foreign@scci.sk
Internet: www.scci.sk
2. „OPORA“ – Zjednotenie pod
Adresa: Novaya Ploschadi 8, build 2, 109012 Moscow, Russia, www.opora.ru
Tel.: +7 495 775 8111
Fax: +7 495 775 8191
e-mail: id@opora.ru
Prezident - Sergej R. Borisov
Nekomerčné partnerstvo „OPORA“ vzniklo 18.9.2001. Členmi sú nepolitické pod
Cieľom zjednotenia je konsolidácia úsilia organizácií malého a stredného pod
Na základe cieľov je činnosť organizácie v úzkej spolupráci s orgánmi štátnej zákonodarnej a výkonnej moci, vzdelávacími a výskumnými organizáciami, inými obchodnými spoločnosťami, masovo komu
Vedúci a experti organizácií prijímajú aktívnu účasť v riešia normatívno-právne akty, zabezpečujúce záujmy malých a stredných pod
Vyšším orgánom je zjazd, ktorý sa schádza najmenej trikrát v roku.
OPORA spolupracuje s profesionálne uvažujúcimi ľuďmi, ktorí chápu nevyhnutnosť spoločnosti pre vedenie konštruktívneho dialógu obchodu a štátu na rôznych úrovniach.
Operatívne riešenie všeobecných problémov je hlavným záujmov rozvoja malého obchodu.
3. Ruský zväz priemyselníkov a pod
www.rsppr.ru, Tel.: 007 495 206 54 92
Prezident zväzu – Alexander Nikolajevič Šochin
Ruský zväz priemyselníkov a pod
RSPP bola založená v decembri 1991 čím bola predĺžená činnosť Vedecko-priemyselného zväzu, založeného v máji 1990 a historických tradícií „Ruského imperátorského zväzu priemyselníkov a obchodníkov /kupcov/“ založeného na základe iniciatívy bratov Rjabušinskich v roku 1895.
Vyššie riadiace orgány zväzu sú – Zjazd a Kancelária Organizácie. Vrátane líderov RSPP – vedúcich poľnohospodárskych a finančno-obchodných štruktúr a pod..
Má 89 regionálnych oddelení a zastúpení. Obhospodaruje okolo 328 tis. predstaviteľov rôznych organizácií. Ďalej 60 zahraničných organizácií pôsobiacich v Rusku. Členstvo v RSPP je dobrovoľné a dáva právo zúčastňovať sa na činnosti výborov a pracovných skupín RSPP (fórumy, konferencie, semináre, výstavy, medzinárodné stretnutia).
Rozvíja partnerstvo s občianskymi inštitúciami, bez účasti ktorých nemožno riešiť závažné problémy vrátane penzijných, hospodársko-komunálnych, ekologických a iných. V početných odvetviach zväzu priemyselníkov, zväzoch malého a stredného pod
Zväz má zmluvy o spolupráci s viac ako 70 medzinárodnými organizáciami.
Obhajuje záujmy v dialógu s výkonnými orgánmi štátu na federálnej a regionálnej úrovni, v súčasnosti aj so zákonodarnými štátnymi orgánmi, výskumnými inštitútmi, odborníkmi z oblasti ekonómie a vedeckými pracovní.
Investičná klíma v Rusku:
V oblasti ekonomickej politiky obracia ruská vláda pozornosť na:
- zvýšenie efektívnosti a priehľadnosti funkčnosti systému štátneho aparátu
- uplatňovanie práva
- posilnenie ochrany práv duševného vlastníctva
- zjednodušenie daňovej administratívy
- zdokonalenie protimonopolného zákonodarstva
- reforma inštitútu finančného sprostredkovateľstva
- liberalizácia valutového zákonodarstva
Konkurenčné výhody Ruska ako krajiny priťahujúcej zahraničné investície
V súčasnej dobe k počtu základných konkurenčných výhod Ruska patria:
- kvalifikovaná pracovná sila
- politická a sociálna stabilita
- vysoký vedecký potenciál
- vysoké zásoby prírodných zdrojov
Investori prihliadajú na prvom mieste na veľkosť odbytového trhu, tak spotrebných tovarov, ako aj priemyselných. Pri tom kúpna sila obyvateľstva neustále rastie. Z dôvodu vysokého vedeckého potenciálu priťahuje Rusko investorov v oblasti rozvoja inovačných technológií. V Rusku je dostatočne vysoká rentabilita realizovaných investičných projektov. K zvýšeniu investovania do Ruska prispela aj daňová reforma. Daň zo zisku je vo výške 24%, daň z príjmov fyzických osôb 13%, maximálna výška sociálnej dane je 26% a maximálna výška dane z pridanej hodnoty 18%.
Podmienky činnosti malých a stredných pod
Geografická blízkosť a výhodné podmienky na začiatku obchodovania dávajú možnosť využívať ruské teritórium na vstup na trhy krajín SNŠ. Možnosti tranzitu medzi krajinami Európy a Ázii cez územie Ruska sa zatiaľ nevyužívajú dostatočne aktívne, napriek tomu takáto možnosť tu existuje.
V investičnej oblasti sú nasledovné právne normy:
- garantom ochrany práv osôb a práv cudzích štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa na území Ruska je Ústava Ruskej federácie
- registrácia právnických osôb so zahraničnou účasťou uskutočňovaná v súlade s Federálnym zákonom č. 129-F3 z 8. augusta 2001 „O štátnej registrácii právnických osôb a individuálnych pod
Investičná činnosť je na území RF regulovaná dvoma základnými zákonmi:
Podľa údajov Centrálnej banky RF bol v roku 2006 prítok priamych zahraničných investícií do ekonomiky RF viac ako 31 mld. USD.
1. Reforma štátneho systému
Jedným z kľúčových usmernení štrukturálnej reformy je reforma štátneho systému, smerujúca k zníženiu zbytočného zasahovania štátu do ekonomiky. Výsledky v realizácii administratívnej reformy dosiahli z časti optimalizáciu štruktúry federálnych orgánov výkonnej moci a odstránení duplicít a zbytočných funkcií. Súčasne s administratívnou reformou boli prijaté opatrenia na debyrokratizáciu ekonomiky a odstráneniu administratívnych bariér v pod
2. Právna reforma
V rámci právnej reformy sa predlžuje rozpracovanosť mechanizmov zabezpečujúcich ochranu vlastníckych práv, vrátane ochrany práv investorov a akcionárov, riešenie korporatívnych konfliktov, arbitrážneho súdu. Postupne sa realizuje súdna reforma, smerujúca k zvýšeniu efektívnosti súdnych rozhodnutí a zabezpečenia nezávislosti od súdnych orgánov.
Zvláštna pozornosť sa udeľuje ochrane duševného vlastníctva. Väčšina zákonov regulujúcich duševné vlastníctvo v RF bola prijatá začiatkom 90tych rokov. Do súčasnosti bolo uskutočnených niekoľko zmien v legislatíve s cieľom:
1. splnenia medzinárodných záväzkov a prípravy k pristúpeniu k novým medzinárodným dohodám
2. príprava k vstupu do WTO
3. odstránenie vnútorných rozporov normatívnych dokumentov.
4. zlepšiť mechanizmus ochrany duševného vlastníctva
V súčasnosti v RF na každý smer duševného vlastníctva sú vydané vlastné právne dokumenty:
RF je členom väčšiny medzinárodných organizácií regulujúcich ochranu duševného vlastníctva. Hlavnou medzinárodnou Dohodu regulujúcou autorské práva je Berlínska konvencia o ochrane literárnych a umeleckých diel. Otázky patentov na vynálezy, tovarové znaky a ostatné objekty priemyselného vlastníctva reguluje Parížska konvencia o ochrane priemyselného vlastníctva. Administratívne funkcie k veľkej väčšine medzinárodných dohôd v oblasti duševného vlastníctva vykonáva Celosvetová organizácia intelektuálneho vlastníctva, spadajúca pod OSN. Súčasná legislatíva v RF v oblasti ochrany duševného vlastníctva zodpovedá medzinárodným dohodám ku ktorým RF pristúpila. Problémom je slabé uplatňovanie týchto legislatívnych aktov v praxi, uregulovanie tejto oblasti bola aj jedna z hlavných podmienok USA pri rokovaniach o vstupe RF do WTO.
Bilaterálne vzťahy medzi SR a RF sú upravené Dohodou medzi vládou SR a vládou RF o ochrane duševného vlastníctva z novembra 2006.
3. Daňová reforma
Zníženie daní v ekonomike umožnilo zlepšiť finančnú situáciu podnikov a rozšíriť možnosti investovania v ruskej ekonomike. Od 1.1.2004 bola daňová sadzba pri operáciách s cennými papiermi znížená z 0,8 na 0,2 % nominálnej hodnoty emisií, sadzba
Základné Federálne dane a poplatky:
Daň z pridanej hodnoty od 1.1.2005:
0 %: potraviny, práce spojené s výrobou a realizáciou tovarov, služieb spojených s prepravou cez colné územie RF;
10 %: odevy, periodiká vydavateľstiev, knižná produkcia, niektoré druhy zdravotníckych tovarov zahraničnej výroby;
18 %: elektro
Sociálna daň – 23 %;
Daň zo zisku organizácií – 30%;
Daň z ťažby nerastných surovín – 20%;
Daň z príjmu fyzických a právnických osôb – 13%;
Spotrebná daň z tabakových výrobkov a liehovín – 5%.
Nakoľko má systém daní v RF široké horizontálne aj vertikálne členenie, pre ďalšie informácie o jednotlivých druhoch daní doporučujeme internetovú stránku www.nalog.ru a www.provodka.ru.
4. Protimonopolná legislatíva
Jednou z podmienok postavenia pod
5. Reforma finančnej infraštruktúry
Vláda RF potvrdila plán opatrení rozvoja finančného trhu. Ide o rozšírenie využívania realizovaných (vykonávaných) finančných nástrojov, rozvoj princípov samoregulácie, unifikáciu potrieb formovania vlastného kapitálu, zloženie a štruktúru aktív finančných inštitúcií a pod.
Prepracovaná činnosť profesionálnych účastníkov na trhu cenných papierov – zníženie rizika, rozvoj nových finančných nástrojov na pritiahnutie nových zahraničných a domácich investorov, systém registrácie cenných papierov, rozvoj systému informácií pre investorov.
6. Privatizácia
Dňa 25. augusta 2006 schválila vláda RF Uznesenie č. 1184 o privatizácii federálneho majetku RF na rok 2007 a hlavné zameranie privatizácie na obdobie 2007- 2009. Celkovo bolo do privatizácie ponúknutých 911 podnikov.
Pod
V súlade s Daňovým kódexom sa v Ruskej federácii platia:
- federálne dane a poplatky (platia na celom území RF);
- regionálne dane a poplatky (platia na území subjektov RF);
- miestne dane a poplatky (platia na území pôsobnosti miestnych samospráv).
V roku 2002 vstúpila v platnosť druhá časť Daňového kódexu RF, ktorá upravuje: daň zo zisku, tarifné clá, daň z príjmov fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty, spotrebnú daň a zaviedla aj jednotnú sociálnu daň.
Od 1.1.2004 vstúpila v platnosť daň z majetku podnikov a to vo výške 2,2 % z hodnoty majetku a bude platiť na budovy, dopravné prostriedky, zariadenia a inventár.
Znížila sa aj výška dane z majetku fyzických osôb zo súčasných 2 % na 0,1 – 0,5 %.
Podmienky pre rozvoj pod
Činnosť zastupiteľstiev zahraničných právnických osôb v Ruskej federácii sa riadi Uznesením Rady ministrov ZSSR č. 1074 z 30. 11. 1989, z ktorého sú v platnosti časti neprotirečiace platným zákonom. Zastupiteľstvá mohli vyvíjať ekonomickú činnosť na území Ruskej federácie iba plnením konkrétnych zmlúv, mali i právo hľadať zákazníkov a podpisovať zmluvy.
V posledných rokoch po prijatí oveľa liberálnejších zákonov o zahraničných investíciách sa vytvorenie zastupiteľstva stalo pre zahraničné spoločnosti základným spôsobom pracovnej činnosti v Rusku.
Zastupiteľstvo však len zastupuje záujmy zahraničnej právnickej osoby, zatiaľ čo filiálka sa vytvára preto, aby mohla zahraničná právnická osoba uskutočňovať vlastnú obchodnú politiku v Rusku.
Zastupiteľstvo nemá právo samostatne importovať tovar pre nasledovný predaj v Ruskej federácii. Počet akreditovaných zahraničných spolupracovníkov v zastupiteľstve je ohraničený. Uvedené ohraničenia sa nevzťahujú na filiálky.
Filiálky môžu uskutočňovať pod
Pojem filiálky zahraničnej právnickej osoby nie je detailne rozpracovaný, čo je príčinou mnohých problémov v právnej oblasti. V súčasnosti filiálky zahraničných spoločností podliehajú štátnej registrácii, ako aj ruské právnické osoby.
Namiesto vytvorenia zastupiteľstva môže zahraničná právnická osoba investovaťdo podnikov, vytvorených spoločne s ruskými právnickými alebo fyzickými osobami, formou vytvorenia podnikov, nachádzajúcich sa v jej úplnom vlastníctve, alebo formou nadobudnutia spoločností, aktív, akcií, obligácií alebo iných cenných papierov, ktoré môžu patriť zahraničným investorom v súlade s ruskými zákonmi.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) predpokladá zlúčenie kapitálov z rôznych zdrojov. Účasť v s.r.o. nevyžaduje osobné riadenie záležitostí spoločnosti.
Základné znaky s.r.o. určuje Občiansky zákonník Ruskej federácie a federálny zákon O spoločnostiach s ručením obmedzeným. Uvádzame niektorá z príslušných charakteristických čŕt:
maximálny počet účastníkov, minimálna veľkosť základného imania s.r.o. (určuje Zákon o spoločnostiach s ručením obmedzením). Minimálnu výšku mzdy určuje federálny zákon a môže sa meniť.
Minimálna výška základného imania, určená federálnym zákonom O spoločnostiach s ručením obmedzeným.
Orgánom riadenia je valné zhromaždenie spoločníkov. Na riadenie priebežnej činnosti je nevyhnutné vytvoriť výkonný orgán, podriadený valnému zhromaždeniu akcionárov.
Spoločník má právo predať alebo prenechať svoj podiel v základnom imaní alebo jeho časť jednému alebo niekoľkým spoločníkom príslušnej s.r.o. Vzdať sa svojho podielu alebo jeho časti v prospech tretej osoby je možné vtedy, ak to ustanovujúce listiny neurčujú inak. Ak v súlade s ustanovujúcimi listinami odstúpenie podielu nie je možné a ostatní spoločníci spoločnosti odmietajú kúpiť ho, s.r.o. je povinná vyplatiť spoločníkovi jeho reálnu cenu, alebo mu vydať v naturáliách majetok, zodpovedajúci danej hodnote.
Spoločnosť s ručením obmedzením nemôže mať ako jediného spoločníka inú hospodársku spoločnosť, pozostávajúcu z jednej osoby.
Akciová spoločnosť
Otvorená i uzavretá akciová spoločnosť (a. s.) je právnická osoba, pôsobiaca v súlade so stanovami, schválenými jej zakladateľmi. Oba typy spoločnosti majú neohraničenú dobu činnosti, ak stanovy neurčujú inak. Akcionári a. s. nezodpovedajú za jej záväzky a nesú riziko strát do výšky hodnoty nadobudnutých akcií.
Najvyšším orgánom riadenia a. s. oboch typov je valné zhromaždenie akcionárov. Vo výlučnej kompetencii valného zhromaždenia je riešenie otázok o zmene stanov a základného imania, schválenie ročného vyúčtovania a prijímanie rozhodnutí o reorganizácii alebo likvidácii akciovej spoločnosti.
Rada riaditeľov (v prípade, ak jej podľa stanov a. s. prislúchajú zodpovedajúce právomoci) alebo akcionári a. s. volia generálneho riaditeľa, ktorý má právo pôsobiť v mene spoločnosti bez splnomocnenia. Rada riaditeľov schvaľuje rozhodnutie generálneho riaditeľa o zložení vedenia akciovej spoločnosti.
Počet riaditeľov určujú stanovy alebo valné zhromaždenie akcionárov. V otvorenej a. s., ktorá má vyše tisíc akcionárov, musí mať Rada riaditeľov aspoň sedem členov, a v spoločnosti, ktorej počet akcionárov prevyšuje 10 000, deväť členov.
Minimálne základné imanie uzavretej a.s. je
Základným rozdielom medzi otvorenou a uzavretou a. s. sú pravidlá predávania akcií akcionárom spoločnosti. Akcionár uzavretej a. s. môže svoje akcie predať len so súhlasom ostatných akcionárov spoločnosti. Toto obmedzenie sa netýka akcionárov otvorenej a. s., ktorí svoje akcie môžu predávať bez súhlasu ostatných akcionárov.
Medzi otvorenou a uzavretou a. s. existujú rozdiely aj v právach akcionárov (spoločníkov), spojených s likvidáciou, registráciou akcionárov a zverejnením výročnej správy. Akciová spoločnosť nemôže mať ako jediného spoločníka inú hospodársku spoločnosť, pozostávajúcu z jednej osoby.
V Ruskej federácii je a. s. najrozšírenejšou organizačno-právnou formou ekonomickej činnosti právnickej osoby, pri ktorej podnik patrí jednej alebo niekoľkým fyzickým, prípadne právnickým osobám.
Základné rozdiely medzi akciovou spoločnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzením:
- každá akcia a.s. poskytuje svojmu vlastníkovi rovnaké práva. Ustanovujúce listiny s.r.o. môžu určovať, že vlastníci rovnakých podielov v základnom imaní s.r.o. nemajú rovnaké práva.
- Akcionár a. s. môže vystúpiť zo spoločnosti predajom svojich akcií iným osobám. Vyúčtovanie za akcie pritom prebieha medzi akcionárom a príslušnou druhou osobou. Spoločník s.r.o., ktorý z nej chce vystúpiť, predáva svoj podiel samotnej s.r.o. a dostáva zaň zodpovedajúcu časť majetku s.r.o. alebo jeho finančný ekvivalent v súlade s postupom určeným ustanovujúcimi listinami.
Družstvo
Družstvo je právnickou osobou, vytvorené s cieľom získania príjmu. V súlade s bodom 2 článku 66 Občianskeho zákonníka sa družstvo môže vytvoriť buď ako úplné, alebo ako družstvo založené na dôvere.
Úplné družstvo
Úplné družstvo má niekoľko charakteristických čŕt:
- spoločníci úplného družstva sa zaoberajú pod
- osoba môže byť spoločníkom len jedného úplného družstva,
- ak ustanovujúce listiny neurčujú inak, činnosť úplného družstva sa riadi na základe súhlasu všetkých spoločníkov, každý spoločník má právo zastupovať družstvo a má jeden hlas,
- spoločníci úplného družstva nemajú právo bez súhlasu ostatných uskutočňovať vo svojom mene rovnorodú činnosť, ako je predmet činnosti družstva,
- zisky a straty družstva sa rozdeľujú medzi spoločníkov proporcionálne podľa ich podielu v spoločnom kapitále, ak to ustanovujúce listiny neurčujú inak,
- spoločník môže svoj podiel v družstve predať inému spoločníkovi alebo iným osobám len so súhlasom ostatných spoločníkov.
Družstvo založené na dôvere
Základné charakteristické črty družstva:
- v družstve založenom na dôvere okrem spoločníkov (úplných spoločníkov), ktorí pod
- úplní spoločníci ručia za záväzky družstva svojím majetkom. Spoločníci -vkladatelia ručia len do výšky svojich vkladov;
- osoba môže byť úplným spoločníkom len jedného družstva založeného na dôvere;
- činnosť riadia úplní spoločníci v súlade s ustanovujúcimi listinami. Spoločníci - vkladatelia nemajú právo na účasť v riadení a činnosti, ani právo vystupovať proti riadeniu a činnosti úplných spoločníkov;
- spoločníci - vkladatelia majú právo na časť zisku družstva v súlade s ustanovujúcimi listinami. Svoj podiel môžu predať iným spoločníkom alebo tretej osobe. Vkladatelia majú prednostné právo na odkúpenie podielu iných vkladateľov v družstve.
Postup pri registrácii a orgány registrácie
Zákony a registrácia právnických a fyzických osôb: http://www.e-registrator.ru/Zak-reg.htm
Zastupiteľstvá a filiálky zahraničných právnických osôb
Zastupiteľstvá zahraničných právnických osôb získavajú príslušný status akreditáciou.
Akreditáciu uskutočňuje Ministerstvo priemyslu a obchodu RF, Ministerstvo ekonomického rozvoja RF, Ministerstvo spravodlivosti RF, Štátna registračná komora, Obchodno-priemyselná komora RF (www.tpprf.ru) a iné orgány na dobu od jedného do troch rokov. Výhody akreditácie spočívajú v tom, že zastupiteľstvo získava právo na otvorenie bežného bankového účtu v rubľoch.
Importované zariadenie a automobily sa oslobodzujú od colných poplatkov a dane z pridanej hodnoty pri podmienke, že sa nevyužijú na získanie príjmov na území Ruskej federácie, nespeňažia sa a ani neposkytnú iným osobám do dočasného vlastníctva. Zastupiteľstvo však musí pri dovoze automobilov podľa colného poriadku dočasného dovozu zaplatiť colným orgánom depozit, ekvivalentný colnému poplatku, z akcie a dane z pridanej hodnoty na import, ktorý sa nevracia v tom prípade, ak sa automobil podľa colného poriadku zaradí na voľné používanie. Depozit sa vráti pri vývoze automobilu z Ruskej federácie.
K nájomnému za úradné priestory pre zahraničnú právnickú osobu, akreditovanú ako zastupiteľstvo, sa nepridáva daň z pridanej hodnoty, ak majú takú výhodu občania Ruskej federácie alebo právnické osoby v krajine inkorporácie zahraničnej právnickej osoby, alebo ak tento bod obsahuje dohoda príslušnej krajiny a Ruska o zamedzení dvojakému zdaňovaniu.
Zastupiteľstvo si musí vždy po jednom až troch rokoch podať žiadosť o znovu potvrdenie akreditácie, filiálka sa registruje na dobu neurčitú. Kvôli akreditácii musí dať zastupiteľstvo potrebné doklady orgánu vykonávajúcemu akreditáciu. Na registráciu filiálky sú potrebné tie isté doklady. Najaktuálnejšie informácie o dokladoch potrebných na akreditáciu a registráciu poskytuje Obchodno-priemyselná komora, orgány registrácie a poradenské firmy.
Právnické osoby
Každá právnická osoba je povinná sa na teritóriu RF zaregistrovať v Obchodno-priemyselnej komore RF. Štátna registrácia podnikov so zahraničnými investíciami trvá cca 1 mesiac.
Likvidácia podnikov, bankrot
Právnická osoba môže byť likvidovaná:
- z rozhodnutia jej zakladateľov vrátane skončenia lehoty, na ktorú bola vytvorená právnická osoba;
- v prípade dosiahnutia cieľa, kvôli ktorému sa vytvorila právnická osoba;
- v prípade rozhodnutia súdu o neplatnej registrácii právnickej osoby, spojenej s porušením zákona pri jej vytvorení a iných právnych aktoch, ak sú porušenia;
- rozhodnutím súdu v prípade vážnych porušení zákona alebo vyhlásením bankrotu
- právnickej osoby - obchodnej organizácie.
Likvidáciu právnickej osoby uskutočňuje likvidačná komisia, ktorú určujú zakladatelia (spoločníci) právnickej osoby alebo orgán, ktorý prijal rozhodnutie o likvidácii právnickej osoby. Po uskutočnení likvidácie zakladatelia (spoločníci) právnickej osoby získajú časť majetku právnickej osoby, ktorá zostane po splnení požiadaviek veriteľov.
Spôsob bankrotu právnických osôb určuje federálny zákon O insolventnosti (bankrotoch) z 8. januára 1998 č. 6-F3. V súlade s týmto zákonom má právo obrátiť sa na súd so žiadosťou o vyhlásenie bankrotu dlžníka sám dlžník, jeho veritelia, daňové a iné orgány splnomocnené zákonom.
Zákon určuje aj spôsob jednoduchého bankrotu, vzťahujúci sa na dlžníkov v likvidácii a na neexistujúcich dlžníkov.
Asociácia podpory investícií v obchode (www.apit.su/strategy.asp)
Činnosť asociácie sa
Hlavné odvetvia hospodárstva:
Chemický priemysel, potravinársky priemysel, papierensko-celulózový priemysel, ropný priemysel, plynárenstvo, energetický priemysel, ťažba nerastných surovín, poľnohospodárstvo, lesný priemysel, doprava, letecký priemysel, ťažba železných rúd, spracovanie rúd, ľahký priemysel, rybný priemysel, strojárenský priemysel, výroba stavebných materiálov, kožiarsky priemysel, textilný priemysel, výroba strojov a zariadení, metalurgický priemysel
Dovozný a vývozný režim, obchodná prax:
http://www.customs.ru - stránka Federálnej colnej služby Ruskej federácie
http://customs.consultant.ru/ - colná legislatíva Ruskej federácie
http://www.customs.ru/ru/ved_info/popup.php?list286=ktam – colné orgány Ruskej federácie
Zahranično-obchodná legislatíva medzi SR a RF je tvorená systémom dohôd a zmlúv pokrývajúcich obdobie od roku 1935 až do súčasnosti. Nosnú dohodu tvorí Dohoda o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci medzi vládou SR a vládou RF z 25. 2. 2005. Pôvodná dohoda bola modifikovaná z dôvodu vstupu SR do EÚ. K dnešnému dňu je zmluvno-právna základňa plne modifikovaná okrem Dohody medzi vládou SR a vládou RF o ochrane a podpore investícií. Aj napriek diplomatickému úsiliu sa nedarí uvedenú dohodu modifikovať z dôvodu stanoviska ruskej strany, že akékoľvek modifikácie dohody bude vykonávať až po vstupe do WTO.
Za reguláciu zahraničného obchodu je zodpovedné Ministerstvo ekonomického rozvoja RF, kontrolu realizuje Federálna colná služba RF (nariadenie prezidenta RF č. 2014 z 25. októbra 2004) Zahraničný obchod je regulovaný zákonom č. 164-F3 z 8. decembra 2003 (posledná redakcia 2. februára 2006) o Zásadách štátneho regulovania zahraničného obchodu a taktiež zákonom č. 165-F3 z 8. decembra 2003 (posledná redakcia 30. decembra 2006) o Špeciálnych ochranných a antidampingových a kompenzačných opatreniach pri importe tovaru. Zákon stanovuje presné postupy začatia antidampingového konania voči tovarom škodiacim záujmom ekonomiky RF.
Vstupom SR do EÚ sa základnou dohodou upravujúcou hospodárske vzťahy Európskej únie s Ruskou federáciou stala „Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej“ (Partnership and Cooperation Agreement - PCA). Uplatňovaním tejto dohody od roku 1997 bolo dosiahnuté prehĺbenie liberalizácie vzájomného obchodu medzi EÚ a RF. Dohoda vytvára podmienky pre vytvorenie zóny voľného obchodu. V PCA sa RF poskytuje zmluvná doložka najvyšších výhod (MFN) tak, ako by RF bola členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V apríli 2004 bol v rámci PCA prijatý efektívny mechanizmus urovnávania sporov. V PCA je zahrnutý špeciálny režim v obchode s oceľou a jadrovým materiálom. Na základe doložky najvyšších výhod upravuje rovnoprávne zaobchádzanie s pod
Dovozné clá
Dovozné clá sú hlavným nástrojom obchodnej politiky RF upravené colným zákonom. Systém klasifikácie a popis komodít je založený na harmonizovanom systéme HS2002 a pozostáva 11 032 colných položiek. Prevažná väčšina je zaťažovaná clom ad valorem, ale 1515 colných položiek je predmetom zmiešaného cla (ad valorem a špecifické clo) a 76 colných položiek sú predmetom špecifického cla (jablká, čokoláda, pivo a tvrdé alkoholické nápoje).Colné sadzby majú 4 úrovne – 5, 10, 15 a 20%. Najvýznamnejšou výnimkou sú clá na dovoz automobilov, na ktoré sa uplatňujú špeciálne clá vo výške 30 % na ochranu domácich výrobcov. Ďalšími výnimkami sú clá na dovoz hydiny, cukru, alkoholu a tabaku.
Dane a
RF prijala postup na vyrovnanie daní na zahraničné a domáce výrobky.
Ostatné clá a dane
- konzulárne poplatky – uplatňujú sa pri overovaní certifikácie a pravosti dokumentov;
- špecifické clo na alkoholické nápoje (HS 2204, 2205 a 2206) je 20% ad valorem, počas rokovaní s EÚ o prístupe do WTO bolo dohodnuté, že bude znížené na 10% alebo bude zavedená zmiešaná sadzba;
Netarifné bariéry dovozu
- registrácia, dokumentácia, colné procedúry:
- RF zaviedla povinnosť vyclenia niektorých tovarov, vrátane textilu, odevov a elektrických výrobkov na hraniciach vybraných ázijských krajín ako aj v prístavoch a na letiskách. Tieto tovary pôvodom z Ázie nemôžu byť exportované do RF cez EÚ. Toto rozhodnutie zabraňuje podnikom z EÚ vyvážať do RF polotovary z ďalekého východu na spracovanie a podmienečne vytvára bariéry obchodnej spolupráce medzi EÚ a RF,
- nedostatkom je nesúlad medzi rozhodnutiami prijatými úradmi RF a legislatívou RF. Štátny colný výbor vydáva „tajné nariadenia“, ktoré nie sú publikované a prístupné pre obchodníkov. Tieto disproporcie budú odstránené vstupom RF do WTO,
- RF pripravuje smernicu o kontrole pred dodávkou tovarov. Podľa tejto smernice by sa mali všetky tovary zahrnuté do tzv. rizikovej skupiny tovarov, vyvážaných do RF by mali byť kontrolované okrem colníc na hraniciach už pri nakladaní tovaru na teritóriu v krajine vývozu Toto opatrenie má byť v účinnosti max. tri roky, ale na požiadavku relevantného ministerstva môže byť predĺžená. Podľa súčasného návrhu kontrola pred dodávkou bude zameraná na kvalitu, množstvo, ceny a kódovanie tovarov určených na vývoz do RF. Poplatky za túto kontrolu by nemali prekročiť 1% colnej hodnoty tovaru, ale ich minimálna výška má byť 12000 rubľov a dodávky s nižšou hodnotou ako 70000 rubľov nebudú podliehať kontrole.
Normy a iné technické podmienky
- v tejto oblasti bol prijatý federálny zákon č. 187-FZ o základných technických pravidlách, ktorý vstúpil do účinnosti 1. júla 2003. Jeho pozitívnou stránkou je, že vo všeobecnosti je systém kompatibilný s princípmi Dohody WTO o technických prekážkach v obchode (TBT), avšak jeho zhoda je dosť nejasná. Má byť prechodne uplatňovaný sedem rokov po jeho úplne zosúladenie s TBT. Má byť pripravených vyše 500 technických predpisov, z ktorých je viac ako 100 je hotových, ale doteraz neboli publikované a nie sú prístupné pre podnikateľov,
- povinná certifikácia: pneumatík, automobilov, kozmetiky a čistiacich prostriedkov, liekov,
- licencie na dovoz liekov – sú poskytované výrobcami RF rovnakého druhu liekov, prístupom RF do WTO by táto povinnosť mala byť zrušená.
Sanitárne a fytosanitárne opatrenia
- pre export mäsa, mäsových výrobkov a mliečnych výrobkov do RF musí výrobca mať vykonanú kontrolu a certifikát Federálnej správy sanitárnej a fytosanitárnej inšpekcie RF,
- zákaz dovozu hydinového mäsa liečeného antibiotikami,
- zákaz dovozu živých oviec a kôz, obmedzenie dovozu hovädzieho dobytka, mliekarenských výrobkov a krmiva pre psov (BSE),
- zákaz dovozu rezaných kvetov z Holandska a Estónska,
- obmedzenie dovozu mliekarenských výrobkov potrebou certifikátov na dioxín a rádioaktivitu,
Vývozné poplatky
Vývozné clá sú uplatňované na:
- textil a koža (HS 4101, 4102, 4104 a 4105),
- železo, oceľ a neželezné materiály (železný a neželezný šrot).
Databáza informácií o prístupe pod
· informácie o podmienkach vývozu na trhy nečlenských krajín EÚ,
· informácie o tom, ako EK systematicky rieši sťažnosti pod
· informácie o tom, či jednotliví obchodní partneri EÚ dodržiavajú platné medzinárodné obchodné dohody a zmluvy,
· podnety pre realizáciu spoločnej obchodnej politiky EÚ s cieľom ďalšej liberalizácie medzinárodného obchodu prostredníctvom rokovaní predovšetkým na pôde WTO, ale aj pri rokovaniach na ďalších úrovniach (OECD, bilaterálne preferenčné dohody a pod.).
Uvedená databáza sa nachádza na internetovej stránke EK http://mkaccdb.eu.int Stránka je priebežne aktualizovaná. Člení sa na nasledujúce oblasti:
· databáza obchodných bariér (informácie o exportných a investičných podmienkach vývozu do nečlenských krajín EÚ, vyhľadávať je možné podľa krajiny, sektorálnej oblasti a podľa druhu bariéry, resp. opatrenia)
· príručka pre vývozcov, týkajúca sa dovozných formalít v tretích krajinách (importné procedúry podľa jednotlivých komodít);
· štatistická databáza obchodu medzi EÚ a tretími krajinami (podľa krajiny, výrobku, HS kapitoly, HS 4 alebo HS 6);
· aplikované tarify tretích krajín (na základe HS kódov alebo názvu výrobku je možné zistiť clá a ďalšie poplatky uplatňované pri dovoze jednotlivých výrobkov);
štúdie (správy týkajúce sa prístupu na trh vo vybraných obchodných
· oblastiach alebo podľa jednotlivých tretích krajín, resp. zoskupení)
HOSPODÁRSKA SITUÁCIA V RF:
V podmienkach stáleho zvyšovania sa cien exportných komodít ekonomika RF silnela a bola charakterizovaná vysokým tempom rastu HDP.
Situácia sa zmenila po dopade svetovej hospodárskej a finančnej krízy na Rusko. Jej následkom rast HDP RF v r. 2008 predstavoval len 5,6 % (v porovnaní s r. 2007, keď rast HDP RF predstavoval 8,1 %) pričom podstatná časť bola dosiahnutá v I. polroku a vo IV. kvartále sa tempo rastu spomalilo na úroveň 2 % (9,5 % v r. 2007). Očakávaná devalvácia rubľa spôsobená poklesom cien ropy na svetových trhoch zapríčinila výrazný odliv kapitálu, čo malo za následok prakticky „zastavenie“ sa ekonomiky v posledných 2 mesiacoch r. 2008 a januári 2009 (sprievodným javom bol taktiež rast nezamestnanosti). Po dosiahnutí rovnováhy na valutovom trhu sa peniaze pomaly začínajú vracať do reálnej ekonomiky. Pokles hodnoty rubľa by mohol prospieť domácim výrobcom, čím by vznikli dodatočné predpoklady pre rast ekonomiky. RF by v súčasnej situácii mohla mať komparatívnu výhodu, keďže je závislá predovšetkým od predaja energonosičov, ktorých ceny síce poklesli, no objemy odberu zostanú približne na rovnakej úrovni. Táto situácia dáva možnosť RF prispôsobiť sa aktuálnemu stavu, čo vláda urobila prostredníctvom devalvácie rubľa.
Vzhľadom na situáciu v ekonomike, vláda vypracovala v marci 2009 nový návrh rozpočtu, berúci do úvahy dopady hospodárskej krízy. Prepracovaný rozpočet bude po prvýkrát za 8 rokov deficitný (7,4 % HDP). Príjmová časť sa znížila z 10,9 na 6,7 bil. RUB a výdavková časť sa zvýšila z 9 na 9,6 bil. RUB. Schodok by sa mal pokrývať z prostriedkov rezervného fondu (k 1.3. je v ňom cca 4,8 bil. RUB) a v prípade potreby formou pôžičiek. Vláda taktiež dočasne ustúpila od praxe prijímania rozpočtu na 3-ročné obdobie a tak už prijaté rozpočty na r. 2010 a 2011 boli zrušené. Rovnako sa očakáva, že výdavky v predmetných rokoch budú podstatne znížené oproti plánovaným. MF očakáva v r. 2009 zníženie tzv. ropných príjmov o 56,16 %.
Napriek pesimistickým prognózam ekonomického bloku vlády, ktorý predpokladá pokles HDP v r. 2009 o 0,2 %, niektorí experti zastávajú názor, že je možné dosiahnuť určitý rast, ktorý si však vyžiada efektívnu politiku vlády a zrieknutie sa viacerých populistických opatrení.
Pre udržanie aktuálneho kurzu rubľa bude nevyhnutné, aby sa znížila inflácia. V prípade vládou predpokladanej 13-14 % inflácie (pozn. ZÚ: niektorí analytici sa neboja špekulovať ani o 30 %-nej inflácii) bude prirodzené, keď bude USD ešte stúpať. Ďalším faktorom vplývajúcim na kurz RUB:USD bude samozrejme vývoj ceny ropy na svetových trhoch.
Podľa údajov ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí RF, počet nezamestnaných za posledný polrok stúpol o 1,1 mil. osôb. Podľa údajov k 11.2.2009 sa počet nezamestnaných zvýšil na 1,8 mil. osôb. Ku koncu roka je možné v RF očakávať 7 mil. nezamestnaných, pričom oficiálne registrovaných nezamestnaných by malo byť cca. 2,2 mil. osôb.
MH RF zaznamenalo rast priemyslu za r. 2008 na úrovni 1,9 %, ale I. mesiace r. 2009 predstavujú rekordný prepad priemyselnej výroby a to až o 23 %. Zníženie výroby sa týka všetkých odvetví najmä strojárskeho priemyslu. Nárast objednávok bol zaznamenaný iba v zbrojárskom priemysle. Investície do stavebníctva zo strany súkromných investorov boli obmedzené, realizujú sa v plnom objeme iba štátne projekty v rámci „Národných projektov“. Je to spôsobené predovšetkým zastaranou štruktúrou a technickou vybavenosťou jednotlivých odvetví priemyslu ruského hospodárstva. Existujúca štruktúra sa pomerne ťažko prispôsobuje novým ekonomickým podmienkam a požiadavkám v rýchlo sa meniacom konkurenčnom prostredí európskej a celosvetovej ekonomiky. Ruská strana si uvedomuje tento hendikep a preto svoje zahranično-ekonomické priority zameriava predovšetkým na získavanie technologicko-inovatívnych prvkov.Odliv kapitálu z RF do konca r. 2008 predstavoval cca. 100 mld. USD. Kurz rubľa poklesol z 23,19 RUB/USD, resp. 36 RUB/ EUR v júli na súčasných cca 32 RUB/USD, resp. 43 RUB/EUR. Valutové rezervy RF boli k 1.3.2009 na úrovni 384 mld. USD.
REÁLNA EKONOMIKA 1.Q. 2008 1.Q. 2009
Hrubý domáci produkt /HDP/ 200,8 mil. Euro 186,63 mil. Euro
Medziročná zmena HDP 8,71% -7,06%
Miera nezamestnanosti 6,63% 9,12%
Medziročná miera inflácie 4,80% 5,30%
OBCHODNÁ BILANCIA v mil. Euro
Vývoz 1364 257
Dovoz 722 147
Saldo 642 110
ŠTÁTNY ROZPOČET / údaje sú predbežné/: rok 2008 a na rok 2009
Príjmy 203,76 mld.Euro 248,3 mld. Euro
Výdavky 159,58 mld.Euro 205,11 mld. Euro
Saldo 44,17 mld. Euro 43,19 mld. Euro
Základné ukazovatele sociálno-ekonomického rozvoja v Ruskej federácii
V druhom kvartály 2009 sa fyzický objem HDP znížil o 10,9% v porovnaní s druhým kvartálom 2008. V januári- júli bola zaznamenaná tendencia smerujúca k zníženiu dostupnosti ku financovaniu čo vyvolalo zníženie objednávok. To malo citeľný vplyv na dynamiku investičnej činnosti a celkovo vykonaných prác v oblasti stavebníctva. Spolu s tým sa v júli tendencia poklesu investícii v základný kapitál pozastavila. Celkovo sa zo začiatku roka investície znížili o 18,8% v porovnaní s rokom 2008. V júli sa zvýšil predpoklad k zníženiu reálnych príjmov obyvateľstva ako aj reálnej pracovnej mzdy. Reálne finančné príjmy obyvateľstva sa znížili za obdobie január- júl o 0,9% v porovnaní s rokom 2008. Zníženie reálnej mzdy za sedem mesiacov predstavuje 3,0% k rovnakému obdobiu v roku 2008. Pri tom na základe situácii k 1. augustu 2009 bola sumárna zadĺženosť znížená v porovnaní s júlom 2009 o 9,9% a celková suma je na úrovni 6478 mil. rubľov. Za posledné mesiace, nehľadiac na tendenciu spomalenia rastu spotrebiteľských cien, sa urýchlil pokles spotreby tovarov a služieb. Situácia sa zhoršila aj znížením objemov spotrebiteľského úverovania. Ak za minulý rok objem úverov poskytnutých prostredníctvom bánk pre fyzické osoby vzrástli skoro o 1,35 krát tak k 1. januáru 2009 predstavovali sumu 4017,2 mld. rubľov. Od začiatku júla sa tento ukazovateľ znížil o 7,9% a predstavoval k 1. júlu 2009 3697,9 mld. rubľov.
Deficit federálneho rozpočtu na základe predpokladaných hodnotení ministerstva financií RF za obdobie január- júl 2009 predstavoval 923,8 mld. rubľov alebo 4,3% HDP oproti prebytku štátneho rozpočtu v objeme 2 118,9 mld. rubľov (9,3% HDP) za analogické obdobie v roku 2008. Pri tom príjmy štátneho rozpočtu predstavovali objem finančných prostriedkov na úrovni 3 801,2 mld. rubľov alebo 70,0% k januáru- júlu 2008. Výdavky štátneho rozpočtu boli na úrovni 4 725 mld. rubľov alebo 132,8% k úrovni januáru-júlu 2008. V júli inflácia spotrebiteľského trhu predstavovala 0,6% čo je o 0,5% viac ako v roku 2008. Od začiatku roka spotrebiteľské ceny vzrástli o 8,1%.
Od mája po júl bolo tempo inflácii stabilizované na úrovni 0,6% za mesiac, nehľadiac na skrátenie spotrebiteľského dopytu. Hlavnou príčinou pre rast inflácie bol rast cien na ovocie a zeleninu (3,2%), spôsobený hlavne neskorým predajom ovocia novej úrody a zdraženie automobilového benzínu (o 7,1%) vyvolaného konjunktúrou cien ropy na svetových trhoch.
Na základe hodnotenia Ruského štatistického úradu počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva ku koncu júla predstavovalo 76,3 mil. ľudí alebo viac ako 53% z celkového počtu obyvateľstva. V júli 2009 v porovnaní s júlom 2008 počet zamestnaných v hospodárstve sa znížilo o 2 mil. ľudí a predstavovali spolu 70 mil. ľudí. Za sedem mesiacov 2009 v porovnaní s rokom 2008 počet zamestnaných vzrástlo o 0,4 mil. ľudí. Prevažná časť pracujúceho obyvateľstva je skoncentrovaná vo veľkých a stredných organizáciách (51,3% z celkového počtu zamestnaných). Počet nezamestnaných zo začiatku mája do konca júla 2009 sa stabilizovalo na úrovni 6,3 mil. ľudí čo sa vysvetľuje faktorom sezónnosti.
Stredná mesačná mzda v júli 2009 predstavovala 18862 rubľov a v porovnaní s júlom 2008 vzrástla o 5,5%. Reálna pracovná mzda za január- júl 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008 predstavovala 97%.
Zahraničný obrat na základe hodnotenia ministerstva ekonomického rozvoja RF za obdobie január - júl 2009 predstavoval 249,3 mld. USD a skrátil sa v porovnaní s januárom - júlom 2008 o 44,4% , so zahraničím o 44,1% a s krajinami SNŠ o 45,9%. V celkovom objeme obchodnej výmeny na hodnotu exportu pripadalo 60,5% importu 39,5%. Export tovarov v januári - júli 2009 dosiahol úroveň 151 mld. USD čo je nižšia hodnota v porovnaní s analogickým obdobím roka 2008 o 46,9% následkom prepadu cien na hlavné exportné tovary. Dynamiku ruského exportu určujú svetové ceny na ropu. Prvá polovica júla 2009 sa charakterizovala rýchlim pádom cien na ropu. Hodnota ropy značky Brent klesla na minimálne hodnoty a to na úroveň nižšiu 60 USD za barel. Tlak na dynamiku ropy vytvoril rastúci dolár. Zníženie cien na ropu spôsobili informácie o rastúcich zásobách benzínu v USA a informácie o zásobách surovej ropy. V polovici júla pád cien na trhu ropy boli zastavené a vrátili sa na úroveň 70 USD za barel. Podporu trhu preukázal vývoj na akciových trhoch ako napríklad oslabenie dolára a skrátenie zásob ropy v USA. Svetová cena na ropu značky Urals v júli 2009 sa znížila o 2 krát v porovnaní s júlom minulého roka kedy predstavovala hodnotu 64,5 USD za barel čo je zníženie k úrovni júla 2009 o 5,6%. Za január- júl 2009 stredná svetová cena na ropu značky Urals predstavovala hodnotu 53 USD za barel čo je menej v porovnaní s rokom 2008 o 2,1 krát. Exportná colná sadzba sa na surovú ropu od 1. júla 2009 zvýšila z pôvodných 152,8 USD za tonu na 212,6 USD za tonu. Stredné kontraktné ceny na ruský plyn na hranici s Nemeckom počas sedem mesačného obdobia 2009 mali tendenciu poklesu. Rýchli pád cien sa preukázali v júli 2009 (zníženie v porovnaní s júlom 2008 o 2,1 krát, s júnom 2009 o 1,3 krát).
Import tovarov za obdobie január- júl 2009 predstavovali sumu 98,3 mld. USD čo je zníženie o 40,2%. Výrazné zníženie importu je spojené so znížením investičnej aktivity a taktiež so znížením príjmov obyvateľstva. Vážnym faktorom sa javí predraženie importu na úkor oslabenia rubľa. Import tovarov sa v prvom polroku 2009 znížilo v porovnaní s obdobím minulého roka o 42,6%. Tempo zníženia importu z krajín importu krajín SNŠ predbehli tempo prepadu importu zo zahraničia (-49,5% a – 41,5%).
Saldo zahraničného obchodu sa v prvom polroku 2009 znížilo na 52,9 mld. USD (v prvom polroku 2008- 109,9 mld. USD). Udržanie pozitívneho obchodného salda sa podarilo udržať vďaka postupnému rastu cien na ropu. V geografickej štruktúre je obchodné saldo vo všetkých skupinách krajín okrem krajín Ázijsko-tichooceánskej spolupráce. So zahraničím sa obchodné saldo znížilo o 53,6%, s krajinami SNŠ o 42,8%. Najviac záporné saldo RF je v obchodnej výmene s Čínou a to na úrovni 2104,5 mil. USD s Nemeckom 1278 mil. USD, s Argentínou a Malajziou viac ako o 400 mil. USD. Medzi takéto krajiny patrí aj Brazília a Kanada.
Základná štatistika zahraničného obchodu
V tovarovej štruktúre importu zo zahraničia na hodnotu áut a zariadení v januári 2009 pripadalo 44,3 % (v januári 2008 -53 %). V porovnaní s januárom 2008 sa hodnota importu automobilovej produkcie a zariadení v januári 2008 znížila o 46 %, hlavne kvôli zníženiu nákupov mechanických zariadení a to o 31,2 %, prostriedkov nadzemnej komunikácie (bez železničného) o 60,6 %, elektrických zariadení o 45,6 %, inštrumentov a optických zariadení o 29,4 %. Fyzický objem dovozu ľahkých automobilov sa znížil o 65,9 %, nákladných o 46,2 %. Hodnota importu potravinárskych tovarov a suroviny sa zvýšila a ich hodnota predstavovala 17,5 % čo je o 2,8 % viac ako v januári 2008. Objem importu poľnohospodárskych tovarov sa znížil o 23,1%. Fyzické objemy nákupu mäsa čerstvého a mrazeného sa znížilo o 60,4 %, čerstvej a mrazenej ryby o 16,6 %, citrusov o 3,1 %, syrov a tvarohu o 35,5 %, čaju o 25,8 %.
Skrátenie importu z krajín SNŠ v porovnaní s rokom 2008 sa pozorovalo vo všetkých hlavných pozíciách tovarovej štruktúry. Tak import áut a zariadení sa znížil o 42,7 %, palivovo-energetických tovarov o 1,5 %, poľnohospodárskych tovarov o 36,2 %, kovov a výrobkov z nich o 66,3 %, produkcia chemického priemyslu o 44,4 %.
V zahraničnom obchode RF hlavné miesto aj naďalej predstavuje EÚ ako najdôležitejší hospodársky partner krajiny. Hodnota EÚ v januári 2009 predstavovala 48,7 % ruského obratu (v januári 2008 -54,8 %). Krajiny SNŠ v januári 2009 predstavovali 13,7 % ruského obchodného obratu ( v januári 2008 15 %), krajiny Strednej Ázii 8,8% (8,3%).
Hlavným obchodným partnerom RF v januári 2009 boli: Čína obchodný obrat dosiahol 2,4 mld. USD (v porovnaní s januárom 2008 64,6 %), USA 2,4 mld. USD (64,6 % k januáru 2008), Holandsko 2,1 mld. USD (46,7 %), Nemecko 1,8 mld. USD (41,6 %), Taliansko 1,7 mld. USD (39,7 %), Turecko 1,5 mld. USD (68,7 %), Japonsko 1,1 mld. USD (69,8 %), Veľká Británia 0,9 mld. USD (71,7 %), Fínsko 0,9 mld. (61,8 %), Francúzsko 0,8 mld. USD (59,7 %).
Odlev kapitálu z Ruskej federácii za rok 2009 predstavoval 80 mld. USD. Na základe zasadnutia vlády RF 19. marca 2009 bolo zverejnené, že zahraničný dlh ruských spoločností za rok 2008 vzrástol z pôvodných 175 mld. USD do 500 mld. USD. Splatnosť týchto dlhov má byť realizovaná v tomto účtovnom roku čo prirodzene privedie k vývozu kapitálu z RF. Vice-premiér a minister financií RF A. Kudrin vyhlásil, že čistý vývoz súkromného kapitálu z RF za rok 2009 bude menej ako 100 mld. USD. Vláda RF schválila projekt antikrízového programu na rok 2009. Hlavným finančným zdrojom, ktorý sa má využiť na prijatie antikrízových opatrení bude pochádzať zo štátneho rozpočtu RF.
Realizácia protikrízových opatrení
Plán na boj proti finančnej kríze
Premiér RF V. Putin 19. 6. 2009 podpísal konečnú podobu plánu na boj proti svetovej finančnej kríze. Daný dokument obsahuje niekoľko hlavných priorít, na ktoré sa RF špeciálne orientuje. V prvom rade je to vyplnenie sociálnych záväzkov voči občanom RF a rozvoj ľudského potenciálu, čiže podpora školského systému a rekvalifikácie obyvateľstva. Ďalšou prioritou je podpora a nárast objemov v oblasti priemyselnej výroby a technologického pokroku krajiny. Program podporuje orientáciu obyvateľstva na výrobky vlastnej produkcie a tým sa snaží ochrániť domácich výrobcov. Jednou z hlavných úloh je sformovanie nových pravidiel pre malé a stredné podnikanie, kde je kladený dôraz na minimalizáciu zaťaženia podnikateľov byrokraciou. Jednou z hlavných úloh ostáva sformovanie silného finančného systému, pri ktorom bude jednoznačné a prehľadné financovanie projektov a aktivít podnikateľskej sféry. Orientácia bude kladená na zabezpečenie makroekonomickej stability krajiny, a na obnovenie dôvery ruských a zahraničných investorov.
V. Putin ďalej prisľúbil podporu zdravotníctvu s tým, že úroveň technického zabezpečenia v regiónoch krajiny nemôže byť iná ako v hlavnom meste Moskva a Sankt-Petergburg. Podpora regiónov je tiež jednou zo základných priorít programu RF. Podľa V. Putina sa síce regiónom v súčasnosti venuje oveľa viac pozornosti, ale stále to nie je dostačujúce. Hlavnú podporu vidí v spolupráci s gubernátormi jednotlivých regiónov a ich aktívnej spolupráci s vládou RF. Podľa V. Putina je nevyhnutná osobná účasť zainteresovaných gubernátorov a nie prerozdeľovanie úloh svojim zástupcom.
Sedem priorít RF v boji proti ekonomickej kríze
Vláda RF prijala dokument ktorým sa zaväzuje že použije všetky možné prostriedky ekonomickej a sociálnej politiky s cieľom pomoci spoluobčanom na stabilizáciu sociálnej a ekonomickej sféry a podporí ich rozvoj.Tieto úlohy bude plniť na základe siedmych hlavných priorít:
Prvá priorita: uskutočnenie všetkých úloh týkajúcich sa sociálnych potrieb obyvateľstva a rozvoj ľudského potenciálu. Bude poskytnutá pomoc občanom RF a rodinám, najviac postihnutým ekonomickou krízou. Bude posilnená sociálna pomoc obyvateľstvu, poskytnutá nevyhnutná ekonomická a zdravotná pomoc, budú poskytnuté dostupné a kvalitné lieky. Občanom bude poskytnutá možnosť rekvalifikácie a tým bude v čo najväčšej možnej miere podporený pracovný trh. Aktívnejšie sa začne pracovať v sociálnej sfére a veľká časť prostriedkov bude vydelená na modernizáciu zdravotnej techniky. Nevyhnutná pomoc bude smerovať pre občanov, ktorý v súčasnej situácii si zaobstarávajú vlastné bývanie. Hospodárstvo sústredí pomoc pri realizácii väčšej dostupnosti úverov na kúpu bytových jednotiek. Začatie penzijnej reformy.
Druhá priorita: podpora a rozvoj priemyslu a jeho technologické napredovanie. Hlavný dôraz bude kladený na efektívnosť procesov v priemysle a udržanie tých priemyselných odvetví v ktorých je RF schopná konkurovať svetu. Na udržanie výroby je hospodárstvo pripravené vstúpiť do súkromných podnikov ako minoritný vlastník.
Tretia priorita: podpora dopytu po ruských tovaroch a tým udržanie ekonomického rastu krajiny. Budú prijaté opatrenia na znovu naštartovanie trhu a bude snaha o oslabenie závislosti od zahraničných tovarov. Bude maximalizovaná pomoc z vnútorných zásob RF. Jednou z hlavných vecí bude aktívna pomoc zo strany štátu v štátnych objednávkach, kde prvoradými budú ruské spoločnosti. Jedná sa hlavne o výstavbu nových obytných domov, infraštruktúru krajiny a vojenský priemysel.
Štvrtá priorita: štrukturálna prestavba ekonomického systému krajiny. Ekonomika RF musí z krízy vyjsť ako ekonomika zdravá, založená na iných princípoch ako tá súčasná. Hospodárstvom bude rozšírená pomoc inovatívnym projektom, hlavne na podporu vysoko-technologických výrobkov. Zvýšenie rezerv energonosičov a ich zefektívnenie. Hlavný dôraz bude kladený na zefektívnenie v sfére energetickej a jej technologický pokrok bude hlavnou podporovanou sférou hospodárstvom. Podpora sa bude hlavne týkať rozvoju vysoko-technologických odvetví leteckej výroby, výroby lodí, rakiet do kozmu, atómovej energetiky, elektroniky a elektrotechniky.
Piata priorita: vytvorenie priaznivých podmienok na podporu podnikania. Budú prijaté opatrenia na podporu konkurencie a zamedzenie monopolov na trhoch RF. Mala by sa sprehľadniť štruktúra tovarov a služieb, ktoré potrebujú certifikáciu a vysoký dôraz sa bude klásť na zníženie korupcie v krajine. Osobitne bude poskytnutá pomoc malému a strednému podnikaniu, bude tu cielene rozšírená ich spolupráca na štátnych projektoch. Taktiež sa ráta so znížením daňového zaťaženia daných subjektov, zvýhodnenie cien na elektrickú energiu a v prípade prenajatia štátnej budovy za účelom podnikania im bude upravená cena prenájmu.
Šiesta priorita: sformovanie silného finančného systému ako základu na rozvoj národnej ekonomiky. Bankový sektor sa musí stať viac efektívnym, musí sa očistiť od zlých a neefektívnych finančných ústavov. Budú sa realizovať nasledovné zmeny: navýšenie finančnej likvidity, zvýšenie dostupnosti úverov pre podnikateľské subjekty ako aj občanov RF, zabezpečenie očistenia bánk. Vznik odolného finančného trhu pre domácich a zahraničných investorov.
Siedma priorita: zabezpečenie makroekonomickej stability, obnova a prehĺbenie dôvery ruských a zahraničných investorov. Vláda RF chce pracovať na základoch zodpovednej makroekonomickej politiky, zabezpečiť stabilitu meny a znižovať infláciu v krajine. Budú použité všetky prostriedky na udržanie cien tovarov nevyhnutných na život obyvateľstva. Vysoký dôraz sa bude klásť na sociálne a komunálne služby, ich nárast bude tiež kontrolovaný vládou RF. Bude optimalizovaná štátna správa a výdaje štátu budú mať klesajúcu tendenciu. Vláda RF a Centrálna banka sa zaviazala znižovaním úverových sadzieb obyvateľom RF.
Vláda Ruskej federácie zhodnotila prvé výsledky realizácie prijatých proti- krízových opatrení v roku 2009, kde konštatovala, že prijaté opatrenia dovolili RF vyhnúť sa najviac nepriaznivým udalostiam, ako je rozklad bankového systému. Z dostupných informácií sa ukazuje, že v štátnom rozpočte z rezervovaných 450 mld. rubľov, za 6 mesiacov sa rozdelilo 75% (335 mld.), ale zrealizovalo sa menej ako 235 mld. rubľov(52%). Najlepšie sú na tom podniky z reálneho sektoru ako je AutoVaz, ktoré dostalo už 25 mld. rubľov vo forme bezúročného úveru, vojensko-priemyselný komplex, ktorý už obdržal 81%(31 mld.). Na 85% (29 mld.)sa realizovali finančné prostriedky vo forme subvencií regiónom na boj s nezamestnanosťou. Na 30% (13 mld.) sa plnia regionálne programy týkajúce sa trhu práce a zamestnanosti. Nízke percentuálne plnenie je ovplyvnené predovšetkým tým, že zarezervovaná suma (43,7 mld.) bola veľmi zvýšená. Očakáva sa, že v tomto roku sa na tento účel využije cca 30 mld. rubľov.
Ďalšie výdavky na protikrízové opatrenia sú aj v sfére APK, poľnohospodárskeho lízingu, v podpore leteckých spoločností, Rostechnológiam, priemyselnému exportu, malému a strednému biznisu, ako aj na použitie materinského kapitálu. Oddelene je spracované aj financovanie bytového programu pre určité kategórie obyvateľstva RF.
Na podporu finančného systému RF je rezervovaná suma 280 mld. rubľov, z ktorých sa použilo na kapitalizáciu VnešEkonomBanka 100 mld. rubľov a v 2. polroku 2009 by sa malo použiť 180 mld. rubľov na kapitalizáciu VnešTorgBanka.
Od septembra 2008 RF minula na boj proti svetovej finančnej kríze približne 350 mld. USD. RF bola ochotná minúť dokonca 480 mld. USD. Informáciu priniesla agentúra Reuters a svoje tvrdenia opiera o údaje získané z informácií Centrálnej banky RF a kancelárie prezidenta. Približne 210 mld. USD bolo vydelených koncom roka 2008, s toho Centrálnou bankou RF bolo vydelených 120 mld. USD a z rozpočtu vlády RF 90 mld. USD. V roku 2009 bolo vládou RF vydelených ďalších 76,5 mld. USD a Centrálnou bankou RF 63,5 mld. USD. Hlavná finančná pomoc bola sústredená na bankový sektor a jednotlivé rezorty hospodárstva. Z jednotlivých rezortov najviac finančných prostriedkov obdržalo poľnohospodárstvo. Z plánovaných 4,1 mld. USD bolo vydelených 2,8 mld. USD. Na boj proti nezamestnanosti bolo vydelených 2,5 mld. USD z plánovaných 4,2 mld. USD. Rezort obrany obdržal 2,2 mld. USD z plánovaných 2,5 mld. USD. Pomoc regiónom RF bola v rozsahu 9,6 mld. USD. Kľúčové spoločnosti dostali finančnú pomoc vo výške 17,4 mld. USD. Premiér RF V. Putin v decembri 2008 prisľúbil pomoc bankovému sektoru a na túto pomoc bolo pripravených dokonca až 285 mld. USD.
Rezervy zlata a valuty, prostriedky rezervného fondu a fondu národného blahobytu RF.
Medzinárodné rezervy RF, podľa údajov zverejnených Centrálnou bankou RF, narástli od 17. do 24. júla 2009 o 4,3 miliardy dolárov a opäť prevýšili hodnotu 400 mld. USD. Podľa údajov poskytnutých Centrálnou bankou, súčasný objem medzinárodných zásob RF predstavuje 402,4 mld. USD (august 2008 587 mld. USD). Začiatok krízy v RF vyvolal postupné vydeľovanie prostriedkov medzinárodných rezerv na podporu hospodárstva RF a k 1. februáru dokonca klesol na úroveň 386,89 mld. USD.
Zahraničný štátny dlh Ruskej federácií k 01. septembru 2009 predstavoval 38,99 mld. USD (27,17 mld. eur). Začiatkom tohto roku štátny dlh pred zahraničnými veriteľmi bol 40,57 mld. USD (28,8 mld. eur) a za 8 mesiacov sa znížil o 4% v USD a o 5,6 % v eurách. V tomto roku sa zahraničný dlh RF znížil v podstate u všetkých skupín veriteľov. Pred Parížskym klubom sa znížil dlh o 418 mil. USD a predstavuje 1,162 mld. USD, pred európskymi dlhopismi sa dlh znížil z 27,7 do 26,99 mld. USD, dlh pred krajinami, ktoré nie sú členmi Parížskeho klubu sa nezmenil a predstavuje 1,9 mld. USD. Nezmenil sa ani dlh bývalého ZSSR a predstavuje 1,2 mld. USD.
Pomer zahraničného štátneho dlhu k HDP RF v súčasnosti predstavuje 4%, čo je omnoho menej ako vo väčšine rozvitých krajinách. V USA tento pomer predstavuje až 20%. Zahraničný dlh RF svojho vrcholu dosiahol v rokoch 1990-2000, kedy predstavoval viac ako 100 mld. USD, čo predstavovalo cca 50% od HDP. Ekonomický rast a proficit štátneho rozpočtu RF v rokoch 2000, umožnil krajine predčasne splatiť väčšiu časť svojich dlhov zahraničným veriteľom. RF uvažuje v najbližších 4-och rokoch požičať si v zahraničí cca 60 mld. USD, pritom zahraničný štátny dlh nesmie prekročiť 16% od HDP. I napriek znižujúcej sa zadĺženosti RF, celková jej zahraničná zadĺženosť, vrátane dlhov korporácii a bankov veľmi vyrástla a k 01. júlu 2009 predstavovala 475 mld. USD.
Vývoj v energetike RF v roku 2009
Objem ťažby ropy zahrňujúc plynový kondenzát (ďalej len „ropa“) v roku 2009 sa očakáva na úrovni 482 mil. ton alebo 98,9 % v porovnaní s rokom 2008. Export ropy sa plánuje na úrovni 237 mil. ton alebo 97,5 % v porovnaní s rokom 2008 v súvislosti so znižovaním jej ťažby. Ťažba ropy v roku 2009 vychádza z nedostatočných objemov finančných prostriedkov na podporu úrovni ťažby na rozpracovaných náleziskách, hlavne na Západnom Sibíri a osvojenie si nových nálezísk na Východnom Sibíri a Timano-Pečorskej provincii pri fungovaní súčasného systému daňového zaťaženia v ropnom priemysle. Prognóza ťažby plynu v roku 2009 vychádza z možného zníženia vnútornej spotreby v súvislosti so znížením výrobnej výroby (metalurgia, výroba strojných zariadení, chemických hnojív a iné druhy výroby). V podmienkach obdobia január-marec 2009 veľmi rýchlo spadli ceny na plyn na vnútornom a zahraničnom trhu a preto ťažba môže v roku 2009 predstavovať 620-644 mld. kubických metrov plynu, export sa očakáva na úrovni 190-196 mld. kubických metrov plynu. Pri tom najväčšia ťažba sa očakáva v období spotreby pri nízkych teplotných podmienkach zimného obdobia 2009-2010 a rastu zahraničnej spotreby za očakávaného zníženia exportných cien na plyn v druhom polroku 2009. Predpoklad zahŕňa aj dodávky plynu do krajín Ázie (export plynu v rámci projektu Sachalin 2 - spustenie do prevádzky závodu na výrobu skvapalneného plynu v objeme 9,6 mil. ton/rok). Ťažba uhlia v roku 2009 sa očakáva na úrovni 311 mil. ton (95,4 % k roku 2008) v súvislosti s významným znížením dopytu na produkciu metalurgického komplexu, znížením výroby elektroenergie a skrátením dopytu na uhlie na zahraničnom trhu do 94 mil. ton. Výroba ropných produktov a spracovanie ropy v roku 2009 sa očakáva na úrovni 237 mil. ton. Pri tom export ropných produktov pri náraste na vnútornej spotrebe (0,2 % k 2008) predstavuje 117,3 mil. ton. Výroba elektroenergie so znížením priemyselnej výroby a znížením rozvoja druhých sektorov hospodárstva je vnútorná spotreba elektroenergie v roku 2009 očakávaná v objeme 10002,2 mld. kWh alebo 98,3 % v porovnaní s rokom 2008.
Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a RF za obdobie január - jún 2009
|
|
2009 |
Index 09/08 (%) |
|||
|
Ukazovateľ |
v mil. |
štrukt. |
|||
|
|
EUR |
USD |
v % |
EUR |
USD |
|
|
|
1,33 Sk |
|
|
|
|
IMPORT (OP) |
1 635,6 |
2 179,8 |
100,0 |
55,2 |
48,1 |
|
Potraviny a živé zvieratá |
0,2 |
0,2 |
0,0 |
40,4 |
35,2 |
|
Nápoje a tabak |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
32,8 |
28,6 |
|
Surové materiály |
61,2 |
81,6 |
3,7 |
50,3 |
43,8 |
|
Nerastné palivá, mazivá |
1 496,3 |
1 994,2 |
91,5 |
56,3 |
49,1 |
|
Oleje, tuky a vosky |
0,1 |
0,1 |
0,0 |
1 750,0 |
1 524,0 |
|
Chemikálie |
16,7 |
22,3 |
1,0 |
34,4 |
29,9 |
|
Trhové výrobky |
23,3 |
31,0 |
1,4 |
24,6 |
21,4 |
|
Stroje, prepravné zariad. |
35,6 |
47,4 |
2,2 |
93,6 |
81,5 |
|
Priemyselné výrobky |
2,3 |
3,0 |
0,1 |
77,6 |
67,6 |
|
Ostatné |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
|
Zlato, mincovné |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
|
Nešpecifikované |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
Celkový import do SR |
18 286,5 |
24 371,9 |
|
70,3 |
61,3 |
|
Podiel na importe do SR |
8,94% |
|
|
78,49 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
EXPORT (FCO) |
810,4 |
1 080,0 |
100,0 |
91,6 |
79,8 |
|
Potraviny a živé zvieratá |
3,7 |
5,0 |
0,5 |
80,8 |
70,4 |
|
Nápoje a tabak |
0,2 |
0,2 |
0,0 |
71,3 |
62,1 |
|
Surové materiály |
3,4 |
4,6 |
0,4 |
46,2 |
40,2 |
|
Nerastné palivá, mazivá |
0,1 |
0,1 |
0,0 |
8,3 |
7,3 |
|
Oleje, tuky a vosky |
0,1 |
0,2 |
0,0 |
77,4 |
67,4 |
|
Chemikálie |
38,6 |
51,5 |
4,8 |
99,3 |
86,5 |
|
Trhové výrobky |
55,1 |
73,4 |
6,8 |
68,1 |
59,3 |
|
Stroje, prepravné zariad. |
666,1 |
887,7 |
82,2 |
97,0 |
|